Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Boje o nadvládu nad <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/kvizy/pobaltie-je-oblubenou-cestovatelskou-destinaciou-poznate-ho-kviz" target="_blank">Pobaltím </a>v 16. storočí viedli k dlhoročnému konfliktu medzi Ruským cárstvom, Poľsko-litovskou úniou, Švédskom a Dánskom. Cár Ivan IV. (známy ako Ivan Hrozný) sa snažil ovládnuť územie dnešného Lotyšska a Estónska, aby získal prístup k Baltskému moru. Ruské vojská obsadili Livónsky rád, ktorý kontroloval územie, no ich úspech vyvolal odpor susedných mocností.

Poľsko-litovská únia vedená kráľom Štefanom Bátorim zorganizovala sériu vojenských kampaní proti Rusku, pričom do bojov sa zapojilo aj Švédsko. Po vyčerpávajúcich bitkách a prehrách na viacerých frontoch Ivan IV. nakoniec musel ustúpiť.

Vojna zmenila geopolitickú rovnováhu v regióne – Poľsko-litovská únia a Švédsko posilnili svoju moc, zatiaľ čo Rusko stratilo šancu získať priame spojenie s Baltským morom. Tento konflikt predznamenal dlhoročné boje o nadvládu v Pobaltí, ktoré pokračovali aj v nasledujúcich storočiach.

Vojna o portugalské dedičstvo (1580 – 1583)

Po smrti portugalského kráľa Sebastiána I. v roku 1578 krajina čelila kríze, pretože nemala priamych dedičov trónu. O nástupníctvo sa uchádzali viacerí pretendent, pričom najsilnejším kandidátom bol španielsky kráľ Filip II., ktorý bol príbuzným portugalskej kráľovskej rodiny. Časť portugalskej šľachty však podporovala Antónia, priora z Crata, ktorý sa vyhlásil za kráľa. Filip II. vyslal silnú armádu, ktorá v roku 1580 rýchlo obsadila Portugalsko.

Posledný odpor portugalských síl sa sústredil na Azory, kde Španielsko muselo viesť niekoľko námorných bitiek, kým si zabezpečilo úplnú kontrolu. Španielska nadvláda nad Portugalskom trvala do roku 1640, keď Portugalsko opäť získalo nezávislosť. Konflikt viedol k tomu, že portugalská koloniálna ríša bola na istý čas spravovaná Španielskom, čo ovplyvnilo obchodné toky a mocenské vzťahy v Atlantiku a Indickom oceáne.

Rímska ríša čelila mnohým nepriateľom, no jedným z najnebezpečnejších bol Dákovia z územia dnešného Rumunska. Cisár Traján chcel toto bohaté a strategické územie pripojiť k Rímu. Dácky kráľ Decebalus viedol odvážny odpor, pričom využíval členitý terén Karpát a dobre opevnené horské pevnosti. Prvá vojna v rokoch 101 až 102 skončila mierovou dohodou, no keď Dákovia začali posilňovať svoju obranu a vyjednávali s nepriateľmi Ríma, <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/trajanov-stlp-pamiatka-vitazstva-bojovneho-rimskeho-cisara" target="_blank">Traján </a>zahájil v roku 105 druhú inváziu.

Po obliehaní dáckeho hlavného mesta Sarmizegetusa sa rímske vojská zmocnili územia a Dáciu začlenili do ríše. Trajánova výprava bola náročná, no Rím získal obrovské zásoby zlata a striebra, ktoré financovali ďalšie vojenské kampane. Obsadenie Dácie posilnilo rímsku moc, no zároveň viedlo k dlhotrvajúcim stretom s germánskymi kmeňmi, ktoré sa začali tlačiť na novo získané územia.

Ostrov Kréta bol strategicky dôležitým územím, ktoré patrilo Benátskej republike, no Osmanská ríša ho chcela ovládnuť, aby si zabezpečila úplnú kontrolu nad východným Stredomorím. V roku 1645 osmanské vojská vtrhli na ostrov a začali dlhoročnú vojnu proti <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/co-robit-benatkach-zazite-mesto-vsetkymi-zmyslami" target="_blank">Benátkam</a>. Najvýznamnejším bodom konfliktu bolo obliehanie hlavného mesta Heraklionu, ktoré trvalo neuveriteľných 21 rokov.

Benátski obrancovia za pomoci európskych spojencov kládli odpor, no Osmanom sa nakoniec podarilo mesto dobyť v roku 1669. Táto vojna oslabila Benátsku republiku a zároveň posilnila Osmanskú ríšu v oblasti Egejského mora. Konflikt ukázal, že aj v období pušného prachu mohli byť dlhodobé obliehania mimoriadne náročné a vyčerpávajúce pre obe strany.

Koncom 16. storočia sa Japonsko pokúsilo o dobytie Kórejského polostrova. Hidejoši Tojotomi, vojenský vládca Japonska, chcel expandovať do Číny a vnímal Kóreu ako bránu do ríše dynastie Ming. Keď Kórea odmietla umožniť japonským vojskám prechod cez svoje územie, japonská flotila a armáda zaútočili. Japonci spočiatku rýchlo postupovali a obsadili kórejské hlavné mesto Soul. Kórejská obrana bola slabá, no krajinu zachránila silná námorná flotila pod vedením admirála I Sun-sina.

Jeho inovácie vo vedení námornej vojny, najmä využitie pancierových plavidiel nazývaných aj "korytnačie lode", spomalili japonský postup. Do vojny sa navyše zapojila čínska dynastia Ming, ktorá poslala armádu na podporu Kórey. Po rokoch bojov a niekoľkých prehrách Japonci vojnu ukončili po Hidejošiho smrti. Konflikt vyčerpal Japonsko, ale oslabil aj Čínu, čím sa otvoril priestor pre neskorší vzostup mandžuských vojsk, ktoré dynastiu Ming v 17. storočí zvrhli.

Neznáme vojenské konflikty, ktoré zmenili dejiny sveta

Noel

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Neznáme vojenské konflikty, ktoré zmenili dejiny sveta

Noel

Súvisiace články

Šokujúce prekvapivé útoky: Nepriateľov zaskočili Vietkong aj MacArthur

Najúčinnejšie prekvapivé útoky v dejinách: Excelovali Hitler aj Washington

Britské impérium nebolo neporaziteľné, v týchto bitkách dostalo na frak

Autor článku

Noel

Výber pre vás