Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Ken Bradshaw: Log Cabins, Havaj USA, 1998

28. januára 1998 miestne úrady vyhlásili na severnom pobreží Oahu a priľahlých ostrovoch pri Havaji „červený kód“, keďže podľa predpovedí sa k pobrežiu blížili obrovské vlny. Tesne pred jeho vyhlásením a zatvorením prístavov vyšlo na more zopár dvojčlenných tímov na vodných skútroch. Tímy pozostávali zo surfistu a vodiča, ktorý ťahal surfera na vodnom lane, aby zachytil ​​obrovské vlny. Jednému tímu sa podarilo zachytiť v hlbokej vode vlnu, ktorá dosiahla výšku 15 až 18 metrov.

Čílsky surfer Ramón Navarro dostal v roku 2013 od National Geographic ocenenie „Dobrodruh roka“ za obrovskú vlnu na Fidži v júni pred rokom, ktorá sa prelomila cez koralový útes do mora v južnom Tichom oceáne. Navarro odletel z Čile na Fidži na základe správ o zriedkavom úkaze odohrávajúcom sa pod Austráliou v rozbúrenom južnom oceáne, kde sa zoradilo niekoľko nízkotlakových systémov. Tieto poveternostné systémy sa spojili a vytvorili obrovské prízemné vlnobitie, ktoré putovalo na severovýchod cez Tasmanovo more priamo ku koralovým útesom na Fidži. Odkedy sa na útese Cloudbreak na Fidži surfuje, od 70. rokov minulého storočia, nikto si nepamätal také veľké vlny ako boli tie v roku 2021. A najväčšia mala 18 metrov.

Jamie Mitchell: Belharra, Francúzsko, 2014

Biskajský záliv má zaslúženú povesť jednej z najbúrlivejších častí mora na svete, najmä v zime. Veľká zátoka sa otvára do severného Atlantiku a v zimných mesiacoch prijíma veľké prívalové vlny z búrok pochádzajúcich z Grónska. V januári 2014 k nej dorazila severoatlantická zimná búrka s názvom Hercules. V časti Belharra sa malá skupina surferov 7. januára 2014 stretla s vlnou z tejto búrky. Medzi surfermi bol aj Jamie Mitchell, vynikajúci oceánsky surfer z Austrálie, ktorý pádloval a zdolal 20-metrovú vlnu, vďaka čomu získal nomináciu na „Wipeout of the Year“ za rok 2014, za jednu z najväčších vĺn, aké kedy surferi zvládli.

Mark Healy: Puerto Escondido, Mexiko, 2015

Mexická pláž Zicatela v Puerto Escondido v štáte Oaxaca v sparných tropických oblastiach južného Mexika je medzi surfistami už desaťročia známa veľkými a silnými vlnami. Pláž je na juhozápade, čo umožňuje surferom využívať vlny od apríla až do októbra. V máji 2015 Healy pádloval na 3-metrovej doske okolo pláže, keď sa zrazu zdvihol vietor a príval z vlnobitia zaplavil ulice v meste morskou vodou. Healy si starostlivo vybral svoju vlnu a ozlomkrky pádloval oproti nej. Zachytil ju, postavil sa a zviezol po 15 metrov vysokej vlne, ktorú dodnes považujú za najväčšiu vlnu na pobreží Mexika.

Sebastian Steudtner: Nazaré, Portugalsko, 2020

Vlny v Nazaré, na známej pláži Praia do Norte, resp. Severnej pláži sú obrovské vďaka kombinácii silných vĺn a prítomnosti hlbokomorského kaňonu, ktorý zintenzívňuje energiu vlnobitia do obrovských výšok. Keď sa 29. októbra 2020 rakúsky surfista Sebastian Steudtner spustil po vlnách ešte netušil, že odjazdí najvyššiu vlnu, vďaka ktorej získa zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Vlna dosiahla výšku až 26 metrov.