Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Objavy a úsilie sira Ernesta Shackletona v oblasti polárneho prieskumu na začiatku 20. storočia sú doslova legendárne. Jedna z jeho výprav vyrazila v lete 1914. Ambicióznym cieľom bolo prejsť Antarktídu cez južný pól. Lenže loď s tímom a zásobami uviazla začiatkom roku 1915 v ľade vo Weddellovom mori pri pobreží Antarktídy. Po mesiacoch strávených v bielom väzení bolo jedinou možnosťou 28-člennej posádky opustiť loď a pokúsiť sa dostať do civilizácie. Napriek všetkému sa im podarilo prežiť, no kým výprava putovala, loď sa potopila. Shackleton a jeho posádka videli loď poslednýkrát v novembri 1915, keď ju opúšťali. Odvtedy sa mnohí snažili nájsť plavidlo, ale podarilo sa to až v marci 2022 tímu archeológov pomocou podvodných robotov v hĺbke 3 050 metrov pod zamrznutou hladinou Weddellovho mora. Vedúci projektu John Shears povedal: „Dosiahli sme, čo mnohí ľudia tvrdili, že je nemožné.“

6. mája 1682 sa vojvoda z Yorku plavil na palube lode HMS Gloucester, ktorá patrila kráľovskému námorníctvu. Keď boli v Severnom mori neďaleko Anglicka, došlo ku katastrofe. Plavidlo uviazlo na plytčine a začalo sa potápať. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že keď sa nad loďou zatvorili vlny, na palube zahynulo až 250 z 330 cestujúcich. Vrak lode objavili dvaja horliví potápači, bratia Julian a Lincoln Barnwellovci o neuveriteľných 340 rokov neskôr. Gloucester sa vydali hľadať v roku 2018 a trvalo štyri roky, kým loď skutočne našli. Lincoln Barnwell pre BBC povedal: „Bolo to úžasné a naozaj krásne. Cítil som sa poctený, že som mohol byť súčasťou objavenia tohto pokladu.“ A vojvoda z Yorku? Potopenie lode prežil a v roku 1685 nastúpil na britský trón ako Jakub II.

Loď amerického námorníctva <a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/nasli-dosial-najhlbsi-vrak-potopil-obrovskej-bitke" target="_blank" rel="noopener">Samuel B. Roberts „doplávala“</a> na dno Filipínskeho mora počas bitky pri Samare v októbri 1944. Loď potopili Japonci po intenzívnej bitke, počas ktorej loď neodolala drvivej presile. Keď sa potopila, na palube bolo 224 mužov a 89 z nich prišlo o život. Zvyšných členov posádky zachránili po 50 hodinách strávených vo vode. Za objavom lode stojí texaský obchodník Victor Vescovo, ktorý použil vlastnú dvojčlennú ponorku Limiting Factor. O bitke, pri ktorej sa americká loď potopila, povedal: „Bol to výnimočný akt hrdinstva. Muži na lodi bojovali na život a na smrť.“ Loď Samuel B. Roberts ležala v hĺbke 6 895 m, čo z nej robí najhlbšie ponorený vrak, aký kedy ľudia objavili. Druhým najhlbšie položeným vrakom bol USS Johnson s hĺbkou 6 460 metrov. Aj táto loď sa stratila v bitke pri Samare a tiež ju našiel, o niečo skôr, Victor Vescovo.

Zdá sa, že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zachovať bronzovú sochu po mnoho storočí bez poškodenia, je ponoriť ju do zmesi vriacej vody a bahna. Archeológovia v roku 2022 našli nie jednu, ale až 24 ohromujúcich bronzových sôch v starovekých talianskych kúpeľoch San Casciano dei Bagni. Podľa odhadov sú kované sochy staršie ako dvetisíc rokov. Sieť kúpeľov v tejto oblasti Toskánska neďaleko mesta Siena vybudovali Etruskovia. Rimania komplex ďalej rozvíjali a horúce bazény ľudia využívajú dodnes. Prečo tieto pozoruhodné sochy skončili na dne „bahnitej kaluže?“ Archeológovia predpokladajú, že bohatí občania umiestnili sochy do horúcich prameňov ako obety starovekým bohom.