Galileo Di Vincenzo Bonaiuti De’ Galilei

Nemal koženú bundu ani prefarbené vlasy, ale bol to rebel ako sa patrí. Rozhádal sa s mocnými sveta natoľko, že vyfasoval doživotné domáce väzenie, a to nebola ani pandémia. Do sporu sa dostal v so stredovekou cirkvou, čo bola iná káva. Vydal sa totiž v stopách Kopernika a chcel lepšie pochopiť fungovanie vesmíru.

Do sporu s cirkevnými predstaviteľmi sa však nedostal pre tvrdenia o tom, že Zem obieha okolo Slnka, ale preto, že jeho skúmania mali odhaliť chyby v Biblii. To bolo neprípustné. Nakoniec ho obvinili z kacírstva a prinútili odvolať učenie. Zľakol sa smrti, ale jeho rebelské vystúpenia boli štartom k ďalšiemu vedeckému skúmaniu vesmíru.

Nelson Mandela

Chlap, ktorý sa nevzdával. A nevadilo mu sedieť za svoje myšlienky ani v base. Dokonca na doživotie. Tomu sa už povie rebel od kosti. Bojoval proti rasovej segregácii v Južnej Afrike a v rokoch 1948 do roku 1956 bol niekoľkokrát uväznený za vzburu a vlastizradu. Ani po týchto problémoch sa nevzdal a v roku 1962 viedol sabotážnu kampaň proti vláde dostal doživotie. Prepustený bol v roku 1990 a treba priznať, že práve tento muž stál za zbúraním politiky apartheidu v Južnej Afrike.

Gándhí

Ind, ktorý nenásilnými protestmi a hladovkami vyhnal Britov z Indie. Gándhí sa stal vodcom Indického národného kongresu v roku 1921 a naštartoval kampane na zmiernenie chudoby a rozšírenie občianskych práv. Bol reprezentant takzvaného nenásilného odporu. Zorganizoval napríklad soľný pochod, počas ktorého prešiel 400 kilometrov, aby sa postavil proti nespravodlivej dani. So zákonmi si ťažkú hlavu nerobil. Počas svojho života porušoval početné pravidlá, vďaka čomu neraz skončil za mrežami. Napriek tomu pokračoval a pomohol dostať Indiu spod koloniálnej nadvlády bez preliatia kvapky krvi.

Leonardo da Vinci

Poznáme ho hlavne ako umelca a umelci nielen sú, ale aj vždy boli rebelmi. Leonardo bol aj vynálezca a fascinovala ho anatómia. Ak si však myslíte, že jeho slávne obrazy vznikali ako fikcie, mýlite sa. Jeho práca mala značný presah do medicíny. Pre vlastné výskumné účely si zabezpečil na pitvanie 30 mŕtvol. Lenže to bolo prirodzene zakázané. Porušil pravidlá, ale vďaka tomu výrazne posunul vpred poznanie o ľudskom tele.

Používanie mŕtvol malo za následok obvinenie z „nevhodného správania“ a čarodejníctva. Anatomické štúdie Da Vinciho však potvrdili, že srdce bolo centrom krvného systému a nie pečeň, ako sa dovtedy predpokladalo. Jeho práca pomohla napredovaniu medicíny a jeho anatomické ilustrácie boli také presné, že pomohli v realizácii pitvy 500 rokov potom, ako boli nakreslené.