Písal sa rok 1895, keď si botanik John Medley Wood všimol v dnešnej Juhoafrickej republike zvláštnu palmu. Zaujalo ho, že má viacero kmeňov a zahnuté stonky listov. Zarábal si hľadaním unikátnych rastlín, a tak odobral pár výhonkov a poslal ich do Kráľovských botanických záhrad v Kewe. Cykas odvtedy čaká na svojho druha, ale márne. Napriek rozsiahlym snahám o nájdenie ďalšieho exemplára cykasa woodowho je exemplár v Kewe jediným. Nedokáže sa sám rozmnožiť, v prírode ho považujú za vyhynutý druh a tak ostáva najosamelejšou rastlinou na svete.

Pred 200 miliónmi rokov, keď po našej planéte kráčali dinosaury, boli cykasy všade. Tvorili asi pätinu všetkej zelene na Zemi, menším druhom dinosaurov poskytovali prístrešok, iným potravu. Lenže ako čas plynul, cykasov ubúdalo. Napriek tomu prežili množstvo ľadových dôb a naučili sa koexistovať s novými druhmi rastlín i živočíchov. Ich počet však poklesol z desiatok miliónov na pár tisíc z každého druhu. A čo sa týka cykasu woodovho, ten je už iba jeden.

Niektoré rastliny majú samčie i samičie reprodukčné orgány, cykas woodov ale nie. Ten v Kewe má iba samčie, a aby sa mohol množiť, potreboval by partnerku. Vždy, keď je pripravený na reprodukciu, vyženie farebný puk plný peľu a dokonca vyžaruje teplo, aby prilákal opeľovačov. Lenže tie nemajú, kam by peľ zaniesli.

Technicky vzaté nie je tento cykas vlastne sám. Viackrát ho naklonovali a jedince, ktoré takto vznikli, rastú aj inde než v Kewe. Stále však ide len o samce, ktoré sa síce môžu „páriť“ s inými príbuznými cykasmi, ale „čistokrvného“ potomka nesplodia. Výskumníci už desaťročia pátrajú v lesoch Juhoafrickej republiky po samičke cykasa woodovho, ale márne.