Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<strong>Pomalé krájanie (ling-či)</strong>

Pomalé krájanie bola brutálna metóda popravy používaná v&nbsp;Číne, pri ktorej obeť utrpela množstvo rezných rán, kým zomrela na stratu krvi. Kati mali za úlohu urobiť čo najviac rezov a odstrániť plátky mäsa bez toho, aby obeť zabili. Trest nazývali aj „smrť tisíckami rezov“. Metódu lingchi používali od 10. storočia a&nbsp;zakázali ju až v roku 1905. Niektoré záznamy prezrádzajú, že obete utrpeli pred smrťou až tritisíc rezných rán. Niekedy odsúdení dostali ópium, ale či to stačilo na znecitlivenie, vážne pochybujeme. Lingchi&nbsp;bol zároveň jednou z konečných foriem piatich trestov, pričom stupeň závisel od závažnosti priestupku. Išlo o celý rad represívnych opatrení, vrátane amputácie nosa alebo chodidiel, vyhnanstva, tetovania, dokonca aj kastrácie.

Počas&nbsp;stredoveku odsúdených v&nbsp;Európe pílili na smrť za spáchanie zločinov, ako bolo napríklad čarodejníctvo, cudzoložstvo, vražda, rúhanie a krádež. Kým Rímska ríša uprednostňovala horizontálne rozpílenie na polovicu, Číňania obete zavesili za nohy a&nbsp;pílili vertikálne. V&nbsp;dôsledku toho obeť trpela dlhšie, lebo tým, že fungoval prietok krvi do mozgu, obeť bola pri vedomí. Podľa historických dokumentov českého husitského reformného hnutia odsúdeným najprv odrezali ruky a&nbsp;nohy, následne im rany zapálili fakľou a až potom ich rozrezali na polovicu.

Túto formu trestu známu ako&nbsp;gunga rao väčšinou používali v&nbsp;Ázii. Napríklad v Indii existujú dôkazy, že metóda bola formou trestu smrti už od stredoveku.&nbsp;Obeťami často boli nepriateľskí vojaci alebo civilisti, ktorí spáchali krádeže, daňové úniky a vzbury. Napriek tomu, že existovalo množstvo zvierat, ktoré mohli popravu realizovať, slony boli v&nbsp;oblasti mučenia a&nbsp;zabíjania zločincov veľmi učenlivé. Nebolo ťažké vycvičiť ich, aby rozdrvili končatiny obete predtým, ako jej zasadili smrteľný úder do hlavy. Jedným z príkladov popravy slonom bol francúzsky cestovateľ Francois Bernier. Pri poprave ho najprv slon celého dorezal čepeľami priviazanými ku klom.

<strong>Obesenie, ťahanie a štvrtenie</strong>

Podľa&nbsp;anglického&nbsp;práva bol trest pre muža, ktorý spáchal velezradu naozaj tvrdý. Až do roku 1870 odsúdenca priviazali k saniam alebo ku koňom, ktoré ho ťahali na miesto popravy. Predtým, ako zomrel, zločincovi odrezali genitálie a&nbsp;vypitvali brucho. Vnútorné orgány vyhodili a telo rozštvrtili. Hlavu a&nbsp;jednotlivé končatiny uvarili, aby zabránili hnitiu a&nbsp;vystavili ich na mestských bránach ako varovanie pre všetkých, ktorí by chceli spáchať vlastizradu. Táto sadistická metóda prvýkrát vznikla v roku 1241, keď potrestali Williama Mauricea za pirátstvo. Zákon o vlastizrade z roku 1814 formálne zakázal tento spôsob popravy a nahradil ho obesením a posmrtným sťatím.