Nevydarená bitka o Agincourt - 1415

Pre veliaceho dôstojníka nie je nič horšie ako utŕžiť porážku v neprehrateľnej bitke. Práve to sa stalo francúzskemu veliteľovi Charles d'Albretovi. Na konci októbra 1415 pochodovala anglická armáda pod vedením kráľa Henricha V. severným Francúzskom. Keďže im dochádzali zásoby jedla a na rôzne ochorenia umierali desiatky vojakov, armáda sa rozhodla ustúpiť do anglickom ovládaného Calais na západnom pobreží krajiny. Nanešťastie narazili na presilu 15-tisíc Francúzov - zhruba dvojnásobok anglického počtu - ktorí im chceli zablokovať ústup. Francúzom stačilo obkľúčiť Angličanov, ktorí by sa presile vzdali. Angličania však vztýčili vlajku a začali sa nepriateľovi vysmievať, čo d'Albret nedokázal prehryznúť a chcel ich potrestať. Poslal tisíce mužov do boja, no akurát silno pršalo a pole za zmenilo na bahenný močiar. Vojaci sa šmýkali a anglickí lukostrelci zabili vyše šesťtisíc Francúzov, vrátane d'Albreta, ďalších asi dvetisíc vojakov zajali. V bitke Angličania stratili iba približne 400 mužov.

a
Zdroj: Public Domain

Nezmyselná bitka o Monte Cassino - 1944

Na sklonku druhej svetovej vojny sa v horách stredného Talianska odohrala bitka, ktorú mnohí historici pokladajú za strategicky a politicky najnezmyselnejšiu bitku na západnom fronte. Hoci Taliansko podpísalo kapituláciu ešte v roku 1943, Hitler nemienil pustiť Taliansko bez boja. Obsadil krajinu a snažil sa spojencom skomplikovať cestu do Ríma. K veľkej bitke došlo pri benediktínskom kláštore Monte Cassino. Útok začala 5. americká armáda v očakávaní ľahkej bitky, lenže Nemci zneužili nedotknuteľnosť a neutralitu kláštora a v jeho útrobách imitovali zriadenie bojového strediska. Preto 15. februára 1944 zaútočilo na kláštor v dvoch vlnách 222 amerických strategických bombardérov. Na historické opátstvo zhodili 450 ton bômb. Išlo o najväčší letecký útok na jednu budovu počas celej druhej svetovej vojny. Trvalo hodiny, než sa usadil prach a ukázali sa rozvaliny kláštora. Zničujúci nálet využila nemecká propaganda a Spojencov vykreslila ako barbarov bezohľadne ničiacich kultúrne hodnoty. Nemci si až po útoku vybudovali v ruinách obranné pozície, v ktorých sa držali celé týždne. Zničenie kláštora bol dôsledok chybného odhadu strategického významu budovy, ale aj zlé rozhodnutie na základe nedostatočných a nesprávnych informácií. Až v roku 1969 Američania pripustili, že v čase bombardovania sa tam žiadne nemecké jednotky nenachádzali. V nasledujúcich bojoch prišli Spojenci o približne stotisíc vojakov, Nemci o dvadsaťtisíc.

a
Zdroj: Public Domain

Keď porazíte samých seba - bitka pri Karánsebes - 1788

Počas habsbursko-osmanskej vojny, v septembri 1788 táborila stotisícová rakúska armáda neďaleko Karánsebes v súčasnom Rumunsku. V tom čase zvádzali Rakúšania s Osmanmi boj o kontrolu Dunaja. 17. septembra vyrazila rakúska jazda pátrať po tureckých vojakoch. Narazila však len na skupinu Rómov, ktorí jazdcov ponúkli alkoholom. Tí neodmietli a nasledovala bujará noc. Počas nej k pijúcej skupinke dorazila pechota, ktorá sa chcela k zábave pridať. Pešiakov však jazdci odmietli a strhla sa bitka. Najprv lietali päste, potom guľky. V samotnom Karánsebesi vládol pokoj. Vojaci však boli v pohotovosti, pretože Turci sa mohli objaviť každú chvíľu. Keď spoza rieky začuli výstrely, napadlo im, že hliadka narazila na Turkov. Spustili poplach a ulicami sa šírili výkriky o prichádzajúcom nepriateľovi. Keď opití jazdci i pešiaci, ktorí sa medzi sebou bili, začuli z mesta poplašné volanie, vydali sa spolubojovníkom na pomoc. Lenže vojaci v meste si mysleli, že sa blížia Turci. V tme sa ozvali prvé výstrely a nastala poriadna mela. Keď dôstojníci kričali: „Halt, halt!", lebo si uvedomili omyl, vojaci počuli „Allah!, Allah!“ a bojovali ešte zúrivejšie. Strach, alkohol a jazyková bariéra spôsobili, že rakúska armáda bojovala sama proti sebe. Ráno ležalo na bojisku asi 1200 mŕtvych. Keď Turci o dva dni dorazili ku Karánsebesu, ľahko prevzali kontrolu nad mestom, pretože v ňom našli len málo bojaschopných vojakov.

a
Zdroj: Public Domain

Zlý odhad v bitke o Gettysburg - 1863

Bitka pri Gettysburgu je známa ako najkrvavejšia bitka na území USA, ktorá rozhodla o výsledku americkej občianskej vojny a zároveň ukázala šialenosť taktiky frontálneho útoku. Počas niekoľkých dní vojaci vystrieľali vyše 55-tisíc delových gulí, pričom proti sebe stálo šesť percent všetkých Američanov rôznych vekových kategórií. Ide o najväčší ozbrojený stret na severoamerickom kontinente. Počas bratovražednej vojny medzi Severom a Juhom časom začal Sever ťahať za kratší koniec. Všetko nasvedčovalo tomu, že Juh by mohol vojnu vyhrať a Konfederácia by si vydobyla nezávislosť.

Počas bitky sa južanský generál Lee pokúsil o operáciu, ktorá sa zapísala do dejín ako Pickettov útok. Lee chcel sústredeným útokom preraziť stred postavenia protivníka a spôsobiť chaos. Narazil však na odpor veliteľa operácie generála Jamesa Longstreeta, ktorý zastával názor, že vhodnejší je obchvat protivníkovho ľavého krídla. Lee jeho plán razantne zamietol a do boja vyslal 11 500 mužov. V prudkej delostreleckej paľbe utrpela Konfederácia obrovské straty, no Leeho plán sa vydaril – prerazili hlavnú líniu protivníka. Víťazný stav sa im však nepodarilo udržať dostatočne dlho a po brutálnom boji na blízko ich z dobytých pozícií vytlačili nabrúsené bajonety Severanov. Naspäť do tábora sa dostala len necelá polovica nasadených vojakov. Konfederačná armáda utrpela pri frontálnom útoku katastrofálne straty, ktoré nemala v tomto období nijako nahradiť. So smrťou elitných vojakov a štyroch skúsených generálov zároveň zhasla posledná nádej „otrokárov“ na úspešnú inváziu do severných štátov.