Hlavný kat tajnej služby NKVD Vasilij Blochin sa narodil v roku 1885. Spočiatku popravoval počas čistiek v 30. rokoch, kedy si ho všimol Stalin, ktorý z Blochina urobil hlavného kata tajnej služby NKVD. A keď bolo treba odstraňovať bývalých armádnych dôstojníkov, spoľahlivý kat priložil ruku k dielu. Spolu s asi 30 zamestnancov centrály NKVD dorazil z Moskvy do mesta Tver a sám zariadil špeciálnu zvukotesnú miestnosť. V strede podlahy bol zlovestný odtok, ktorý dával tušiť, čo sa asi v miestnosti bude diať. Volali ju „leninovská izba“, lebo steny boli natreté načerveno.

Keď bolo všetko pripravené, Blochin si obliekol špeciálny úbor, ktorý pozostával z koženej čiapky, koženej zástery a rukavíc po lakte. Na stôl si položil kufrík s pištoľami Walther PPK. Štandardným sovietskym pištoliam TT-30 nedôveroval, na častú a zdĺhavú prácu potreboval čosi lepšie. Nemecké Walther PPK mu vyhovovali oveľa viac. Boli ľahšie a nemali taký silný spätný ráz. Keď bolo treba zabiť veľa ľudí, tieto dva faktory mimoriadne zavážili. Navyše rovnaké zbrane používali aj nemeckí policajti a tajní agenti, takže ak by niekto v budúcnosti podrobne skúmal mŕtvoly, dala by sa vina zvaliť aj na Nemcov.

Katynský masaker dostal pomenovanie podľa mesta, kde sa našli prvé masové hroby Poliakov. Vraždy však prebiehali aj v iných mestách a jedným z nich bol aj Tver, kde sa utáboril Blochin.

Popravy prebiehali rýchlo. Keď väzeň vstúpil do miestnosti, overila sa jeho identita. Spútali ho a odviedli do zvukotesnej miestnosti, kde už ako strašný mäsiar čakal od krvi zababraný Blochin. Dvaja chlapi držali väzňa za ruky, zrazili ho na kolená a kat mu vpálil guľku do hlavy. Pracoval rýchlo a efektívne, zabil jedného človeka za tri minúty a počas desaťhodinovej smeny mal len krátku prestávku.

Nikdy sa nepodarilo presne zistiť, koľkých ľudí zavraždil. Odhaduje sa však, že počas 28 dní Katynského masakra išlo až o sedemtisíc mužov.

Každú noc buldozéry neďaleko Tveru vykopali 25 zákopov s dĺžkou osem až desať metrov. Nad ránom do nich nahádzali mŕtvoly a zahrnuli ich hlinou.

Blochin.
Zdroj: Public Domain

27. apríla 1940 získal Blochin tajne Rád červenej zástavy a nárok na každomesačnú odmenu za „schopnosti a efektivitu pri organizovaní špeciálnych úloh“. Keď sa ale k moci dostal Chruščov a začal sa proces destalinizácie, Blochinovi vyznamenanie odobrali. Následne kat prepadol alkoholizmu a podľa niektorých zošalel. Podľa oficiálnych dokumentov spáchal 3. februára 1955 samovraždu. Pochovali ho na slávnom Novodievčom cintoríne v Moskve a v 60. rokoch po Chruščovovej ére sa dokonca dočkal od úradov rehabilitácie. Odpočíva pod pomníkom na rozdiel od tisícok tých, ktorých vlastnoručne dostal do masových hrobov.