Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Nie sú to vtáčie zobáky

Určite ste videli obrázky, na ktorých moroví lekári v čiernom oblečení majú na tvári masky so zobákmi. Túto špeciálnu masku, ktorá sa navždy stala symbolom morových epidémií vymyslel v roku 1619 francúzsky lekár Charles de Lorme. Maska prekrývala nielen nos a ústa, ale celú hlavu a mala zasklené otvory pre oči. V zobáku bola vlna s octom, sladkými zmesami olejov či voňavého korenia, ktoré považovali lekári za filter v boji proti infekcii. Lekári si nasadzovali tieto jedinečné masky s dlhým nosom v nádeji, že sa vyhnú šíreniu moru v Paríži začiatkom 17. storočia. V tom čase totiž verili, že epidémie spôsobuje skazený vzduch, tzv. miazma. Rukavice, klobúk a vysoké čižmy, ktoré nosil morový lekár pod dlhým plášťom, boli zo safiánovej kože, ktorá ich tiež mala ochrániť pred nákazou. Keby vtedajší lekári vedeli, čo vieme teraz, uvedomili by si, aké neúčinné boli zobáky proti bakteriálnej infekcii.

Mor nezabíjal bez rozdielu

Absolútne čísla týkajúce sa počtu obetí, môžu zvádzať myslieť si, že mor zabil doslova každého, kto mu stál v ceste. Nie je to pravda. Vedci vykopali desaťtisíce hrobov z morových čias a došli k pozoruhodným poznatkom ohľadom šírenia moru a jeho schopnosti zabíjať. Zistili, že choroba bola v skutočnosti dosť selektívna - v spôsobe ako sa šírila a koho zabila. Podobne, ako iné pandémie a vírusové ochorenia, mor lovil hlavne veľmi mladých, veľmi starých a ľudí, ktorí už boli oslabení a chorí. Počas jednej štúdie vedci vykopali 500 kostier ľudí trpiacich morom. Väčšina z nich vykazovala známky krehkosti už počas života, vrátane zjavnej podvýživy, zmien v hustote kostí a pozoruhodných lézií na kostiach. Vedci tým potvrdili domnienku, že mor najčastejšie zabíjal ľudí, ktorí už boli v zlom zdravotnom stave. Keďže medicína bola v tom čase ešte len v plienkach, to je dôvod, prečo bol počet obetí moru taký vysoký

Väčšina lekárov mor nevnímala ako Boží hnev

Kedysi ľudia verili, že duchovia alebo bohovia ich rozsiahlou smrteľnou chorobou trestajú za chyby. Tento nevedecký prístup v minulosti často viedol k nesprávnym reakciám na epidémie a následnému vyhubeniu státisícových populácií. Viera v Boha a v neznáme bola v 14. storočí bežnou súčasťou života. Ľudia verili, že bubonický mor bol Božím trestom, a preto ho musia prosiť o odpustenie a duchovne sa očistiť, aby sa zachránili pred istou smrťou. Na vrchole morovej hystérie mala očista mnoho podôb. Sprievody putujúcich Ježišových nasledovníkov sa na verejnosti otvorene bičovali v nádeji, že ich to zachráni. V Nemecku davy ľudí v rokoch 1348 a 1349 vyhladili celé štvrte Židov, keďže verili, že práve oni môžu za mor. Napriek obmedzeným lekárskym vedomostiam však odborníci už v tom čase vedeli, že nešlo o Boží trest. Vtedajší lekári dávali choroby do súvisu s rôznymi telesnými tekutinami, ako je krv, žlč či hlien, a preto tiež predpokladali, že mor sa spája s jednou z týchto tekutín, nie s Bohom. Často ako jediný lekársky zákrok využívali „púšťanie žilou“, v márnej nádeji, že tak odstránia chorú krv z tela. Iní pacientom odporúčali spaľovanie vonného dreva alebo kúpeľ v štipľavej ružovej vode, aby zahnali morové výpary a obnovili telo.

Európa nebola jediným centrom

Na prvý pohľad to vyzerá, akoby mor trápil iba európske obyvateľstvo. Je pravda, že v Európe mu podľahlo niekoľko miliónov ľudí, ale starý kontinent nebol jediný miestom výskytu. Dnešní vedci veria, že morová epidémia sa zrodila v Ázii, dokonca o niekoľko desaťročí skôr, ako choroba dorazila na talianske pobrežie. Čierny mor údajne prenikol na západ cez Hodvábnu cestu a ďalšie pozemné obchodné cesty, ktoré prechádzali Tureckom a Čínou. Skutočný šok prišiel v roku 2022, keď skupina vedcov publikovala novú štúdiu v časopise Nature. V nej tvrdia, že našli najskorší identifikovaný kmeň moru v Kirgizsku. Analyzovali DNA z ľudských kostí z roku 1338 a našli baktériu, ktorá spôsobuje mor. Ide o veľký prielom a ak je výskum pravdivý, tak mor vznikol na stepiach Strednej Ázie, v blízkosti pohoria Ťan-šan. Historické dokumenty uvádzajú úmrtia na mor aj vo východnej Ázii, na Blízkom východe a v severnej Afrike. Zdá sa, že tam zabil prinajmenšom toľko ľudí ako v Európe. Niektorí výskumníci dokonca tvrdia, že mor siahal až na južný cíp Afriky, kde zabíjal tamojších domorodcov. 