Komunita pravoslávnych mníchov na gréckej hore Athos je prakticky autonómnym regiónom. Pozostáva z 20 kláštorov a sídiel, na ktorých sú tieto kláštory závislé. Žije v nich približne dvetisíc mníchov nielen z Grécka, ale aj z Rumunska, Moldavska, Gruzínska, Bulharska, Srbska či Ruska. Vedú asketické životy a sú izolovaní od zvyšku sveta.
Mnísi majú v držbe mnohé dobre zachované artefakty, vzácne knihy o prastaré dokumenty nevyčísliteľnej hodnoty. Aj preto je hora Athos od roku 1988 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva. A hoci je z technického hľadiska súčasťou Európskej únie, platia pre ňu špeciálne právne predpisy. Tie umožňujú predstaveným kláštorov obmedziť voľný pohyb ľudí, tovarov a služieb na území hory Athos.
V takomto prostredí sa v roku 1856 narodil chlapec, ktorému dali mnísi meno Mihailo Tolotos. Jeho matka zomrela len štyri hodiny po pôrode a dieťa ktosi nechal na schodoch jedného z kláštorov. Mladosť strávil odrezaný od sveta, vychovávali ho mnísi a vštepovali mu svoj svetonázor. Samozrejme musel dodržiavať predpisy, ktoré platili pre všetkých obyvateľov hory Athos, a jeden z nich zakazoval ženám (a domácim zvieratám s výnimkou mačiek) vstup na územie hory.
Tento zákaz existuje od 10. storočia až do dnešných dní. Má zaistiť, že mnísi neupadnú do pokušenia a budú dodržiavať celibát. V Tolotosovom prípade to však znamenalo, že žiadnu ženu nikdy ani len nevidel. Zomrel v roku 1938 ako 82-ročný.
V posledných rokoch niektorí ľudia volajú po zrušení tohto zákazu a otvorenejšiemu prístupu mníchov k okolitému svetu. Predstavení kláštorov ale tvrdošijne trvajú na svojom a ženy sa tak na horu Athos môžu pozrieť len v dokonalom prestrojení.
