Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zoológia nebola v centre pozornosti stredovekých učencov. Tí sa radšej venovali matematike, astronómii či fyzike. Našťastie, existovali výnimky. Nemecký teológ Albertus Magnus († 1280) sa ako prvý zaoberal pozorovaním prírody, aby získal viac informácií o živých tvoroch. Jeho rozsiahle diela obsahovali témy o živočíšnych a rastlinných druhoch, taxonómii, anatómii a rozmanitosti prírody. Magnus pitval zvieratá, aby našiel spojenie medzi ich anatomickou štruktúrou a správaním. Zoskupoval zvieratá na základe fyziologických schopností, rozlišoval spoločenské zvieratá od samotárskych. Nikdy predtým nikto tak vyčerpávajúco neskúmal svet prírody. Jeho úspechy v štúdiu dokonca prispeli k vzniku povesti, že vytvoril živú bytosť, androida, ktorý stál na stráži v jeho dome a zapájal sa do rozhovorov. Isté je, že Magnusov zložité opisy položili veľkú časť základov modernej zoológie. 

Grossetesteho multivesmír

Nič nehovorí o modernej kozmológii viac ako koncept iných vesmírov, konkrétne koncept multivesmíru. Vedci, ktorí analyzovali latinský text z roku 1225 od anglického filozofa Roberta Grossetesteho ostali v šoku, keď si uvedomili, že o teórii multivesmíru a Veľkého tresku píše ich kolega z 13. storočia! Keď prepísali jeho myšlienky do matematických rovníc a vložili ich do počítača, zistili, že vesmír skutočne mohol vzniknúť, ako si predstavoval Grosseteste. Od počiatočného Veľkého tresku, základného spojenia svetla a hmoty tvoriacich vesmír až po deväť sústredných sfér stredovekej kozmológie vytvorených kompresiou hmoty vyžarujúcej dovnútra z vonkajšej vrstvy vesmíru (ako rázová vlna výbuchu supernovy). Nedokonalé najvnútornejšie jadro sa stalo Zemou. Podobne ako moderní kozmológovia, aj Grosseteste si uvedomil, že k vzniku tohto druhu vesmíru mohol viesť iba špecifický súbor podmienok a naznačil myšlienku, že iný súbor podmienok mohol vytvoriť iné, celkom odlišné vesmíry – multivesmír. Fyzik Richard Bower z Durhamskej univerzity s obdivom skonštatoval: „Z pohľadu vedca zisťujem, že som úplne podcenil hĺbku logických argumentov v stredoveku.“

Riešenie neustáleho pohybu

Stroj s nekonečným pohybom, ktorý produkuje voľnú a neobmedzenú energiu, je bohužiaľ iba snom, pretože porušuje prvý aj druhý zákon termodynamiky. To však géniov nezastaví v snahe zostrojiť ho. Jedným z pokrokových vedcov bol aj Petrus Peregrinus z Maricourtu (nar. 1240). Francúzsky učenec zasvätil svoj život experimentom s magnetmi a ako prvý v knihe Epistola de magnete z roku 1269 popísal ich vlastnosti a priradil im póly. Peregrinus zároveň opísal množstvo zariadení, ktoré využívali magnety. Vylepšil kompas, ktorý umožnil námorníkom určiť nielen svoju polohu na mori, ale aj azimut slnka, mesiaca a hviezd. Nový kompas výrazne ovplyvnil nadchádzajúci vek objavov. Pokiaľ ide o problém neustáleho pohybu, Peregrinus navrhol, aby koleso poháňala sila magnetov. Takéto zariadenie samozrejme nebolo možné realizovať, ale naznačil cestu k praktickému využitiu magnetu.

Buridanove pohybové zákony

Vesmír nepotrebuje nadprirodzené podnety, aby fungoval. Toto v skratke priniesol pre kozmológiu zákon impulzu Jeana Buridana (1301–1358). Išlo o vedecký prielom, ktorý po stáročia predvídal pohybové zákony navrhnuté Galileom a Newtonom. Buridan tvrdil, že pohybujúci sa objekt sa bude pohybovať navždy, kým ho nezastaví vonkajšia sila. Hýbateľ je potrebný len na odovzdanie počiatočnej rýchlosti a tento impulz je úmerný hmotnosti a rýchlosti pohybujúceho sa telesa. Buridan vytvoril aj niekoľko fyzikálnych tvrdení ako predzvesť modernej newtonovskej dynamiky. Vo svojej kritike Aristotela tvrdil, že objekt sa pohybuje nie kvôli vzduchu, ktorý ho obklopuje, ale preto, lebo ho uviedla do pohybu sila alebo „impulz“ iného telesa. Vzduch, ako Buridan správne špekuloval, vytvoril odpor, ktorý objekt spomalil a nakoniec zastavil. Buridanovi sa pripisuje aj autorstvo príbehu o oslovi, ktorý sa rozhodoval medzi dvoma otiepkami sena (alebo medzi senom a kaďou vody) tak dlho až skapal. Príbeh mal ilustrovať polemiku o slobode rozhodovania. Stal sa symbolom potreby motívu pred každým rozhodnutím a svojím spôsobom dokresľuje Descartesovu tézu, že „ľahostajnosť je najnižší stupeň slobody“.

Heliocentrizmus pred Kopernikom

Myšlienka, že Zem nepredstavuje nemenný stred vesmíru, bola pre stredovekú cirkev prekliatím. Vedeli ste, že Kopernikove tézy predvídal už v 14. storočí filozof a vedec Nicole Oresme († 1382)? Tvrdil, že biblické odkazy na nehybnú Zem nesmieme brať doslovne. Pripustil na tie časy doslova fantastickú predstavu, že planéta by sa mohla otáčať okolo vlastnej osi. Oresme mal sklon, rovnako ako všetci dobrí vedci, akceptovať naturalistické vysvetlenia, nie nadprirodzené. Napísal: „Nie je dôvod utiekať sa k nebesiam alebo démonom či nášmu slávnemu Bohu, ak nevieme niečo pochopiť a vysvetliť.“ Práve uňho možno nájsť pokusy sformulovať zákon voľného pádu telies, ktorý neskôr rozvinul Galilei, ako aj základy Descartesovej analytickej geometrie. Bol nesmierne od

Multivesmír aj pohybové zákony: V stredoveku prišli s rôznymi hypotézami

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Multivesmír aj pohybové zákony: V stredoveku prišli s rôznymi hypotézami

Radomír

Súvisiace články

10 zaujímavostí o čaji, ktoré ste (zrejme) nepoznali

Videli ste už dômyselnejší ťahák? Jeho tvorba musela trvať hodiny

Poznáte plemená psov? Dokážte to v náročnom KVÍZE!

Zaujímavosti o jedle: Už ste o nich počuli? (KVÍZ)

Festivaly spojené so smrťou: Už ste o nich počuli?

Najmenší cicavec na svete by si oddýchol na vašom prste

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás