Na stope kriminálnikov
Neurológovia, ktorí sa zaoberajú skúmaním mozgu, dnes vedia s asi dvojtretinovou pravdepodobnosťou určiť, či má mladý človek kriminálne predispozície. Nemeckí vedci napríklad zistili, že v predných častiach mozgov zločincov je tmavé miesto, takže títo ľudia majú oslabené či dokonca chýbajúce emócie a svedomie. Taktiež zistili, že tieto časti ich mozgov ostávajú neaktívne v prípade, že dotyční sledujú brutálne či smutné scény.

Podobné výskumy najmä v amerických väzniciach určili aj ďalšie charakteristické črty mozgu psychopatov. Odchýlky sa týkajú spomínaného čelového laloku, ďalšie rozdiely badať aj v časti spánkového laloka s názvom amygdala. Ak je niektorá z týchto oblastí poškodená alebo nedostatočne vyvinutá, dotyčná osoba má predpoklady správať sa nesociálne alebo aj vraždiť.

Za všetkým sú gény
Môžete si povedať, že tieto anomálie nemusia byť vrodené, ale psychopati sa k nim dopracovali v niektorom štádiu vývoja. Alebo tvar mozgu ovplyvnila priamo zločinná minulosť. Nedá sa to síce úplne vylúčiť, ale tomu zasa nenasvedčujú genetické výskumy.

Ak vaše jednovaječné dvojča sedí v base, je až päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že aj vy skončíte v chládku. Pri neidentických dvojčatách je táto šanca pätnásť až tridsať percent. Inými slovami, určitá genetická predispozícia na zločin tu bude.

Podarilo sa už dokonca objaviť gén, ktorý súvisí s agresívnym správaním. MAO-A známy aj ako bojovnícky gén reguluje hladinu sérotonínu, dopamínu a ďalších neurotransmiterov, ktoré slúžia na prenos signálov medzi mozgovými nervovými bunkami. Ak ich je príliš veľa, dokáže nás to poriadne zmiasť a nevieme sa ovládať.

Predsudky
V tomto svetle sa sken mozgu detí nejaví ako úplne márna myšlienka. Ale také jednoduché to zasa nie je. Vraha totiž vo výraznej miere formuje aj prostredie, takmer všetci psychopati majú napríklad traumatický zážitok z detstva.

Mozgové anomálie teda nikoho automaticky nepredurčujú na cestu zločinu. Príkladom za všetky je americký neurológ James Fallon, ktorý je odborníkom práve na mozgy psychopatov. Keďže viacerí vedcovi vzdialení predkovia boli zločinci, urobil sebe aj svojim deviatim príbuzným sken mozgu. Kto z nich by mal mať vraždiace sklony? Tipujete správne, sám Fallon. Pritom ide o mimoriadne mierumilovného človeka.

Predstavte si teraz situáciu, že by sken mozgu označil vaše dieťa za potenciálneho psychopata. Čo by to urobilo s ním, s vami, aké škatuľkovanie by mu hrozilo? Pritom by mohlo ísť o celkom planý poplach.

Okrem toho sú tu aj ďalšie etické, aj politické dôvody, prečo sa väčšina odborníkov pozerá skepticky na skenovanie mozgov v rámci prevencie zločinu. Môže sa napríklad stať, že väčšie predpoklady na násilné správanie budú mať príslušníci konkrétnych spoločenských skupín či dokonca konkrétnych etník. Uznáte, že to zaváňa poriadnou diskrimináciou.

Navyše, takáto prevencia by nebola žiadny všeliek. Zďaleka totiž nevraždia iba psychopati. Naša história je vo veľkej miere históriou vojen. Tie najhoršie zločiny v nich v mene vyšších cieľov často páchali „normálni“ ľudia.