Menej známe rytierske rády, o ktorých by ste mali vedieť

Kresťanský vojensko-náboženský rád Santiago vznikol v Španielsku okolo roku 1160 a jeho úlohou bol boj proti španielskym moslimom a ochrana pútnikov cestujúcich do svätyne svätého Santiaga de Compostella. Pravidlá rádu vychádzali z pravidiel augustiniánskych mníchov a templárov. Na rozdiel od ostatných stredovekých rádov jeho príslušníci neviedli kláštorný životný štýl - mohli sa oženiť a vlastniť osobný majetok. Do roku 1493 mal rád takmer 700-tisíc členov a ročný príjem 60-tisíc dukátov, čo bolo na tú dobu veľmi veľa. Rytieri rádu mali leví podiel na opätovnom vzostupe kresťanstva na Pyrenejskom polostrove.

Celý názov tohto rímskokatolíckeho toskánskeho vojenského rádu, ktorý vznikol v roku 1561, je Svätý vojenský rád svätého Štefana, pápeža a mučeníka. Svätý Štefan bol vôbec prvým kresťanským mučeníkom, ktorého ukameňovali na smrť po tom, čo ho najvyšší židovský súd obvinil z rúhania. Rád založil prvý toskánsky veľkovojvoda Cosimo de Medici, ktorý bol zároveň prvým veľmajstrom rádu. Hlavnou úlohou rytierov bol boj s osmanskými Turkami a korzárskymi pirátmi v Stredozemnom mori. Rytieri zohrali kľúčovú úlohu pri zabezpečení víťazstva v bitke pri Lepante v roku 1571, ktorá mala obrovský význam v zabránení expanzie Osmanskej ríše. 

Livónsko je historické územie a historický štát na území dnešného Lotyšska a Estónska, jeho obyvateľstvo tvorili Livovia, patriaci k ugrofínskym národom. Práve tu vznikol cisterciánsky rád mníšskych bojovníkov, ktorý bol jedným z najvýznamnejších rytierskych rádov vo východnej Európe. Rytieri meča vznikli v kolónii Riga v roku 1202. Mesto Riga pritom osídlili rok predtým, aby podporili christianizáciu Európy smerom na východ. S pápežovým dovolením vzniklo Livónske bratstvo ako stály vojenský orgán na ochranu výdobytkov kresťanskej cirkvi. Mali za úlohu aj násilím obrátiť domorodých pohanov na kresťanstvo. Rád od rytierov vyžadoval, aby mali šľachtický pôvod a museli zložiť sľuby poslušnosti, chudoby a celibátu. Členstvo v ráde sa neobmedzovalo len na rytierov, pretože časť bratstva tvorili vojaci, duchovní a remeselníci. Úpadok Livónskeho rádu súvisí so 16. storočím, kedy vypukla vojna medzi Ruskom a Livónskom. Po tom, čo rytieri zažili v bitke mučivú porážku, na pápežov pokyn sa museli reorganizovať na vetvu Rádu nemeckých rytierov.   

Rytieri z Calatravy na Pyrenejskom polostrove vznikli v roku 1158 v oblasti, kde zúril boj medzi kresťanstvom a islamom. Kráľovský hrad Calatrava kastílsky kráľ Sancho III. postúpil opátovi cisterciánskeho kláštora a za rok skupina vojakov a cisterciánskych mníchov nielen úspešne ubránila hrad pred Maurmi, ale vyčistila aj okolitý kraj od banditov. Zo skupiny vzniklo vojensko-náboženské bratstvo, ktoré pápež formálne uznal v roku 1164. Rád zohral významnú úlohu pri znovudobytí Andalúzie, pričom v 15. storočí mal už 200-tisíc členov. Hoci sa počet členov neskôr zmenšil, čo viedlo k jeho zániku v 19. storočí, rytieri z Calatravy boli v istom momente jedným z najodvážnejších a najsilnejších rádov v stredovekej Európe.

Vojenský a špitálsky rád svätého Lazára Jeruzalemského vznikol vo Svätej zemi počas križiackych vojen. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1043 v bule pápeža Benedikta IX, ktorou rádu priznal určité privilégiá.  Pôvodné aktivity rádu súviseli výlučne so špitálskou službou. Pôvodne sídlili v Jeruzaleme a jeho členovia pomáhali pri v liečbe lepry hneď za mestskými hradbami. Prví veľmajstri Rádu sv. Lazára pochádzali dokonca z radov malomocných bratov. Neskôr rád prevzal vojenskú úlohu a jeho rytieri sa zúčastňovali najdôležitejších ťažení vo Svätej zemi. Už v priebehu 12. storočia sa začal rád rozširovať aj v Európe a popri ústrednej špitálskej činnosti prevádzkoval vojenskú akadémiu. Jej kadeti slúžili vo francúzskej kráľovskej armáde. Rytieri tiež postavili mnohé nemocnice, kaplnky a rôzne iné zariadenia, v ktorých liečili chorých po celej Európe. V Československu rád pôsobil od roku 1937, kedy jeho činnosť obnovil knieža Karol VI. Schwarzenberg. V súčasnosti pod týmto názvom pôsobí viac organizácií, ktoré prehlasujú, že sú jediným skutočným pokračovateľom pôvodného rádu. Všetky organizácie sa hlásia k ekumenizmu a venujú sa dobročinnosti, hlavne v oblasti zdravotníctva a pomoci rozvojovým krajinám.