Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Každým dňom sa dozvedáme viac o tom, ako zvieratá medzi sebou komunikujú. Výskumy ukazujú, že slony pri zvítaní trepocú ušami a vydávajú dunivé zvuky, vorvane menia klikanie podľa kontextu rozhovoru a kolónie <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/fakt-vs-fikcia/rypos-lysy-je-odolny-voci-rakovine" target="_blank">rypošov lysých</a> dokonca tvoria vlastné „prízvuky“.<br>Ukazuje sa, že niektoré zvieratá vedia nielen porozumieť zvukom iných druhov, ale ich aj samy používať. Stále však nie je jasné, čo sa pri tom odohráva v ich mysliach.

V prvom rade si musíte uvedomiť, že hoci pojem „jazyk“ pomáha lepšie pochopiť komunikáciu medzi druhmi, zvieratá nekomunikujú rovnakým spôsobom ako ľudia. Jazyk je špecifický pre ľudský druh. Vedci sa pri štúdiu zvierat sústredia skôr na to, či daný zvuk nesie určitý význam, než aby používali pojmy založené na ľudskej reči.

Medzi najlepšie preskúmané zvieratá, ktoré reagujú na zvuky iných druhov, patria vtáky. Výskum spevavcov naznačil, že osamelé jedince počas migrácie rozpoznávajú volania iných vtáčích druhov, čo im môže pomáhať pri navigácii a ochrane pred predátormi. Vedci analyzovali nahrávky vtáčieho spevu a hľadali vzorce, ktoré by naznačovali, že rôzne druhy si vymieňajú informácie. Aj keď sa nepodarilo presne zistiť, čo si vtáky „hovoria“, výsledky naznačujú, že medzi druhmi môžu existovať sociálne väzby.

Porozumenie cudzím zvukom je však len jedna vec – niektoré zvieratá dokážu zvuky iných druhov aj napodobňovať. Africký vták s latinským menom Dicrurus adsimilis sa často pohybuje v blízkosti iných zvierat a snaží sa získať ich potravu.

Biológ Thomas Flower z Capilano University tieto vtáky <a rel="noopener" href="https://royalsocietypublishing.org/doi/full/10.1098/rspb.2010.1932" target="_blank">v divočine pozoroval a zistil,</a> že využívajú vlastné výstražné zvuky na oklamanie surikát. Keď vydajú poplašný signál, <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/zaujimavosti/toto-detom-nehovorte-tie-mile-surikaty-su-skutocnosti" target="_blank">surikaty </a>sa v panike ukryjú, čo dáva vtákom príležitosť ukradnúť im potravu.

Tento trik však časom prestáva fungovať. Surikaty si uvedomia, že vtáky ich klamú, a prestanú na ich výstražné zvuky reagovať. Operence sa preto prispôsobia – začnú napodobňovať poplašné zvuky iných vtákov alebo dokonca samotných surikát. Keď jeden typ varovania prestane fungovať, prejdú na iný, čím si udržujú výhodu.

Táto stratégia naznačuje, že Dicrurus adsimilis sa dokáže cielene učiť zvuky iných druhov a využívať ich vo svoj prospech. Nie je však jasné, či si skutočne uvedomuje, že klame, alebo len intuitívne opakuje zvuky, ktoré mu získavajú potravu. Zvieratá sa môžu učiť nové zvuky podobne ako malé deti, ktoré spočiatku opakujú slová bez toho, aby im rozumeli. Či vtáky chápu dôsledky svojho správania, zatiaľ nie je známe, ale ukazujú, že učenie sa „jazyka“ iných druhov nie je výhradne ľudskou schopnosťou.

Medzidruhová komunikácia? Zvieratá sa učia cudzie jazyky

Noel

Autor článku

Noel

Výber pre vás