5 máp, ktoré navždy zmenia váš pohľad na našu planétu

Tretia cesta okolo sveta
Ak ste v USA a chcete letieť do niektorej krajiny na druhej „strane sveta“, pravdepodobne podniknete jednu z dvoch trás: ponad Atlantický, alebo Tichý oceán. Ak sa vás niekedy niekto opýta, či existuje iný, rýchlejší spôsob cestovania, stavíme sa, že poviete „nie“. Zdá sa, že to tak musí byť, keď sa pozriete na mapu akákoľvek iná možná trasa nemôže byť kratšia ako tieto dve. Lenže, pravda je iná a skresľuje ju skutočnosť, že všetky mapy sú v 2D forme.

V skutočnosti existuje ešte jedna a rýchlejšia trasa - ponad Arktídu. Niektoré lety, napríklad z New Yorku do Hongkongu už premávajú cez Arktídu, pretože je o dve hodiny rýchlejšia ako iné trasy. Je to tiež jedna z najkrajších trás, pretože poskytuje zriedkavý pohľad na rozľahlú a nepreskúmanú divočinu Arktídy. 

Iba malú časť Iránu zaberá púšť

Mylné predstavy o Blízkom východe by mohli zaplniť celú knihu. Tento obrovský región s množstvom etník a rôznorodou kuchyňou často vnímame ako uniformovanú entitu s viac-menej rovnakou kultúrou. Pravda je iná. Vezmime si napríklad Irán, ktorý vnímame ako púštny štát. Väčšina z nás má pred očami nekonečné piesočné duny, po ktorých putujú ťavy do vzdialených oáz. Nevravíme, že Irán nemá púšť. Má a piesočné plochy sú naozaj veľké, ale tvoria iba 22 percent plochy krajiny. Pre porovnanie až 28 percent Číny tvorí púšť, no nikto ju nepovažuje za púštny štát. Zvyšok Iránu predstavujú rôzne druhy terénov, napríklad pastviny, mokrade, ľadovce a tropické pláže. Horské štíty neustále pokryté snehom tvoria pozadie každodenného života v Teheráne, ktoré patrí medzi najmalebnejšie  miesta na svete. 

Často nechápeme, aký veľký je Tichý oceán

Keď kartografi prvýkrát mapovali svet, nemali k dispozícii presné výpočty. Napriek tomu, že väčšinu nepresností sme postupom času odstránili, stále zveličujeme veľkosť pevniny v porovnaní s rozlohou oceánov. Nezrovnalosť je najvypuklejšia v prípade Tichého oceánu, ktorý je najmenej preskúmaným oceánom na svete. Prvým paradoxom je, že napriek názvu ide o najbúrlivejší oceán plný obrovských vĺn. Aj keď vieme, že je najväčší na svete, stále podceňujeme jeho veľkosť. Na mapách ho zväčša znázorňujú tak, že nie je väčší ako súčet všetkých pevnín. Tichý oceán pritom pokrýva viac ako tretinu zemského povrchu, približne 33 percent, pričom je taký obrovský, že by sa do neho bez problémov vošli všetky kontinenty a ostrovy z celej zemegule. Obsahuje viac než polovicu vody v kvapalnom stave na planéte.

Brazília je v podstate väčšia ako USA

Brazília je, čo sa týka rozlohy, piata najväčšia krajina sveta, hoci na mapách tak nevyzerá. V porovnaní s USA vyzerá ako oveľa menšia. Ak však krajinu porovnáme s americkou pevninou bez pobrežných území, Brazília je o 11 percent väčšia. Mnohí argumentujú tým, že stačí prejsť USA z východu na západ a pochopíme, aká je Amerika veľká.

Lenže v tomto zmysle nemôžeme USA s Brazíliou porovnávať, keďže cestná sieť v Brazílii nie je ani zďaleka taká rozsiahla. Navyše značnú časť krajiny tvoria pralesy, vďaka čomu je terén do značnej miery nedostupný, a to vnímanie veľkosti Brazílie skresľuje. 

Austrália – riedka hustota obyvateľstva a bohatá ekonomika

Medzi krajiny s najväčšou životnou úrovňou patrí neodškriepiteľne Austrália. Je zaujímavé, že tento status dosiahla napriek riedko osídleným miestam a vzhľadom k malému počtu obyvateľstva v pomere k veľkosti plochy. Hustotu osídlenia môžeme prirovnať k niektorým „najprázdnejším a najnehostinnejším“ regiónom sveta, ako sú Mongolsko či Namíbia. Napriek tomu, že Austrália má ekonomiku ako najbohatšie krajiny sveta, hustota obyvateľstva predstavuje iba troch ľudí na kilometer štvorcový. Dôvodom je, že dve tretiny krajiny zaberajú púšte a polopúšte, kde je často veľmi vysoká teplota. Väčšina Austrálčanov preto žije v mestách na východnom pobreží, vnútrozemie je zväčša opustené a nehostinné. HDP na hlavu v Austrálii je okolo 47-tisíc eur, zhruba ako v Kanade, Bahrajne či Belgicku.