Boethius (asi 477 – 524)
Anicius Manlius Severinus Boethius bol posledným z významných rímskych autorov. Žil v čase, keď sa Západorímska ríša pretvárala na množstvo nástupníckych štátov, ktorým vládli germánski králi. Jeden z nich, Theodorich Veľký, nechal Boethius uväzniť okolo roku 523, kde krátko nato zomrel. Boethius vo väzení napísal knihu Filozofia utešiteľka, ktorá má podobu filozofického traktátu medzi ním a ženským stelesnením filozofie. Písal v nej o povahe života ako o kolese šťastia, v ktorom osud môže dopriať mužom a ženám úspech a potom ich oň rovnako rýchlo okradnúť. Kniha obsahovala aj početné úvahy o rímskej hudbe, z ktorých moderní muzikológovia dokázali určiť podrobnosti o rímskej kultúre. V stredoveku bola jedným z najčítanejších filozofických traktátov v Európe.

Marcus Gavius ​​Apicius (asi 10 pred Kristom – asi 60)
Aký zoznam antických autorov by bol úplný bez človeka, ktorý napísal kuchársku knihu? Marcus Gavius ​​Apicius bol rímsky gurmán. Žiaľ, o jeho živote vieme len málo okrem toho, že jednoznačne žil v prvej polovici 1. storočia. Apicia by sme mali uznávať za to, že napísal dielo Apicius, známe aj ako De Re Culinaria, čo znamená Na tému varenia. Práca pozostávajúca z desiatich kníh poskytuje podrobnosti o tom, ako viesť úspešnú kuchyňu, obsahuje množstvo receptov a diskusií o rímskych jedlách. Dielo nie je užitočné len na rekonštrukciu toho, čo Rimania jedli a ako to varili, ale niektoré detaily, ktoré v ňom Apicius poskytol, ovplyvnili aj moderné recepty, ako sú dusené jedlá, ragú a šaláty. Apiciova práca určite formovala to, čo jedáva moderný svet.

Frontinus (asi 40 – 103)
Sextus Julius Frontinus bol rímsky inžinier, ktorý žil a písal v 1. storočí nášho letopočtu. Pôsobil ako vojenský inžinier za vlády flaviovských cisárov medzi rokmi 69 a 96 a za vlády Trajána. V roku 97 ho vymenovali za kurátora aquarum, dohliadajúceho na akvadukty ríše, čo bolo veľmi významné postavenie v rímskej spoločnosti. Akvadukty dodávajúce pitnú vodu do Ríma a iných miest boli jedným zo základných kameňov mestského života. Frontinus napísal De Aqueductu alebo O akvaduktoch, oficiálnu správu v dvoch častiach o stave rímskych akvaduktov. Správa poskytla rozsiahle a podrobné informácie o tom, ako systém akvaduktov fungoval aj o problémoch s ich údržbou. Dielo bolo rozhodujúce pri formovaní moderných vodných systémov. Keď text v roku 1425 znovuobjavili v kláštornej knižnici Monte Cassino pri Ríme, Frontinove myšlienky sa rýchlo uplatnili pri zlepšovaní zásobovania Ríma vodou v 15. storočí a jeho poznatky využívali aj inde v Európe až do 19. storočia.

Pomponius Mela (asi 5 – asi 60)
O živote a diele Pomponius Mela je známe len málo, okrem toho, že žil v 1. storočí a bol geografom. Jeho odkaz dnes nájdeme predovšetkým v krátkom diele De Situ Orbis, čo znamená Opis sveta. Poskytol v ňom kartografický popis sveta s podrobnosťami o krajinách až na východ od Indie, na juh po Etiópiu a na sever po Škandináviu. Jeho práca mala veľký vplyv až do vývoja moderných kartografických metód v Európe počas 16. storočia. Ovplyvnil nielen vývoj modernej kartografie, ale názvy, ktoré používal pre mnohé miesta, sú bežné aj v modernom svete. Napríklad Pomponius zaznamenal verziu slova „Škandinávia“ ako latinský preklad nemeckého slova „Skaðinawio“ na opis krajín severne od Baltského mora. Pomponiov vplyv teda pretrváva dodnes.

Marcus Terentius Varro (asi 110 pred Kristom – 27 pred Kristom)
Marcus Terentius Varro dnes nie je veľmi známy, väčšinu z posledných dvoch tisícročí ho však považovali za jedného z najväčších rímskych autorov porovnateľného s epickým básnikom Virgiliom a veľkým rétorom Cicerom. Varrov život sa spájal s koncom Rímskej republiky, ktorá vznikla niekedy koncom 2. storočia pred Kristom a zanikla v roku 27 pred Kristom, v roku, keď sa Octavianus stal cisárom Caesarom Augustom a vznikla Rímska ríša. Varro bol skvelý polyhistor, ktorý počas života vytvoril viac ako 70 diel. Zahŕňali širokú škálu tém, od poľnohospodárstva a architektúry po politiku, históriu a prírodnú filozofiu. Žiaľ, z nich sa úplne zachovalo iba jeho Rerum Rusticarum Libri Tres, v preklade Tri knihy o poľnohospodárstve. O existencii jeho ďalších diel vieme na základe informácií z druhej ruky, ktoré o nich poskytli neskorší rímski spisovatelia. Varrova práca predznamenala rozvoj mnohých študijných odborov v modernej dobe, najmä mikrobiológie a epidemiológie, pretože správne predpokladal, že choroby spôsobujú baktérie a iné entity, ktoré nevidíme voľným okom.

Quintilianus (asi 35 – asi 100)
Málokto dnes vie, kto je Marcus Fabius Quintilianus, no bol jedným z najbrilantnejších rímskych autorov. Žil v 1. storočí n.l. a mal úspešnú politickú kariéru v Ríme, kde slúžil ako konzul, najvyšší sudca ríše. Quintilian je známy predovšetkým ako rétor a pedagóg. Jeho hlavné dielo, Institutio Oratoria, alebo Inštitúty oratória, poskytlo hlavné štúdium praxe umenia rétoriky. Zároveň sa obšírne vyjadroval aj k výchovným metódam a učebným osnová