MENU
Menu

Zaujímavosti Lietava: Tajomný hrad dávnych intríg nebol nikdy dobytý

Nad hustým lesom, na vápencovom brale stojí veľkolepá zrúcanina. Hrad bol majstrovské dielo dávnych staviteľov.

Stúpame rozľahlou horskou lúkou, dedinka Lietavská Svinná (okres Žilina) sa nám vzďaľuje a čoraz zreteľnejšie rozoznávame detaily Lietavského hradu - okná, veže, brány či početné obranné strieľne.

Práve pod veľkolepými hradbami Lietavy kráčali na začiatku filmu Tajomný hrad v Karpatoch Michal Dočolomanský a Vlastimil Brodský. S výstavbou hradu začali v druhej polovici 13. storočia predkovia šľachtického rodu Balašovcov, mal im zabezpečiť ochranu majetkov. Lietava stojaca na vápencovom hrebeni veľakrát menila majiteľov, hrad nad údolím rieky Rajčianka istý čas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskom.

Uväznení Turci
Prechádzame veľkolepou bránou, ktorá za dávnych čias slúžila ako väznica a ubytovňa pre drábov. „Naše ciele sú skromné. Chceme zakonzervovať to, čo vidíme naokolo, aby hradby bez ďalšieho narušenia vydržali aspoň jednu generáciu,“ hovorí riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu Ľubomír Chobot. Na hrade strávil už veľa sezón a myslí si, že z pôvodného stavu dnes stojí približne 40 percent. Zvyšok leží pod zemou. Za dlhé roky si nadšenec histórie vypracoval oko citlivé na detaily, ktoré si bežný návštevník nevšimne. Začmudený pás na murive naznačuje, kadiaľ za dávnych čias viedol komín, po šikmej šindľovej streche zostal na kamennej stene tmavý odtlačok. Obzeráme si tiež studňu, ktorú vraj postavili zajatí tureckí vojaci a Ľubomír nás zoznamuje s dômyselným filtračným zariadením. Vyššie umiestnená nádrž slúžila na filtráciu, do tej nižšej už pretekala čistá voda.



Erb turkobijca
Oprava Lietavy ročne stojí približne 20 000 eur, na hrade toto leto pracuje deväť zamestnancov a niekoľko dobrovoľníkov. „Pracujeme podľa múdrostí stredovekých majstrov, teda od svätého Juraja do svätého Václava. V októbri totiž môže byt už príliš zima a vápno nemusí zaschnúť,“ prehodí nad hromadou vápennej malty Mišo Kozák. Kráčame okolo obvodových múrov hradu Lietava a vidíme ďalšiu raritu. Nárožie mohutnej obytnej veže zdobí erb pána Lietavy Pavla Kinižiho. Syn chudobného mlynára a člen legendárneho Čierneho pluku kráľa Mateja Korvína bol nemilosrdným turkobijcom, o čom svedčí aj polmesiac vyobrazený na erbe. „Kiniži je na Slovensku neznámou postavou, pritom v Maďarsku a Rumunsku si ho pripomínajú ako bájneho hrdinu,“ prehodí Chobot.

Zľaknutí Tatári
Už pri pohľade z diaľky pôsobí Lietava ako veľmi tajomné miesto. Podľa jednej z mnohých legiend zhodili Tatári zo skaly starého kňaza, muža však zachytil konár a dobyvatelia zo strachu pred týmto zázrakom utiekli. Keď sa to dopočul kráľ, rozhodol sa vybudovať na brale hrad. Isté však je, že Lietava svojho času patrila medzi najlepšie vyzbrojené pevnosti v hornom Uhorsku. Spolu s opravnými prácami tu neustále prebieha archeologický výskum a odborníci sú neraz prekvapení, aké skvosty spod zeme vyberajú. Kachlice s motívmi svätého Martina a Ježiša Krista, zvyšky holandskej fajky či bronzový počítací žetón zo začiatku 17. storočia používaný pri obchodovaní medzi Fuggerovcami a Turzovcami. Uhorský palatín Juraj Turzo, významný bojovník proti Turkom, mocný muž a ambiciózny diplomat, bol rodákom z hradu Lietava. „Koľko intríg a plánov sa muselo zosnovať práve medzi týmito múrmi?“ pýta sa Chobot.

V roku 1760 odviezli z Lietavy archív a opustený hrad začal pustnúť. Zrúcanina na východnom okraji Strážovských vrchov nesie i jedno smutné prvenstvo. Ako jediný slovenský hrad sa dostal v roku 2009 do medzinárodného zoznamu stovky najohrozenejších pamiatok sveta.

VIDEO: Dokument o hrade Lietava

Historik Michal Šimovic: Mnohé hrady asi zmiznú

Hradné ruiny v lete patria k vďačným turistickým cieľom. Na Slovensku si výletníci majú naozaj z čoho vyberať. Aká je však história stáročných kamenných stavieb? Historik Michal Šimkovic pracuje na pamiatkovej obnove viacerých zrúcanín.

O Slovensku sa hovorí ako o krajine hradov. Naozaj máme viac hradov než iné európske štáty?
Z hľadiska počtu hradov, vzhľadom na rozlohu územia, nie je Slovensko výnimočnou krajinou. Slovensko sa však vyznačuje veľkým počtom malebných hradov, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou obrazu našej krajiny. Okrem toho na rozdiel od väčšiny okolitých krajín naše hrady prežili koniec stredoveku a hrali dôležitú úlohu v dejinách krajiny až do 18. storočia.

Čím to je? Súvisí to s polohou dnešného Slovenska v rámci Uhorského kráľovstva?
Predovšetkým západná a severná časť Slovenska tvorili pohraničie Uhorského kráľovstva. Hornatý terén poskytoval množstvo vhodných miest pre stavbu hradov. Okrem toho situáciu u nás vážne ovplyvnili protiturecké vojny a povstania proti panovníkovi, ktoré spôsobili, že 16. a 17. storočie bolo obdobím neustálych bojov.

Aká bola úloha hradov? Sídlili tam iba vojenské posádky, alebo medzi múrmi prebiehal aj život bežných ľudí?
Hrad bol v prvom rade opevneným sídlom šľachtica alebo panovníka, ktorému poskytoval bezpečné útočisko. Bol zložitým komplexom, ktorý z vonkajšej strany chránili obranné stavby. Pod ich ochranou bolo množstvo budov, ktoré mali majiteľovi hradu poskytnúť pohodlné bývanie s celým potrebným zázemím. Jadrom hradu boli palácové stavby s obytnými priestormi hradného pána. Dopĺňali ich obytné budovy pre množstvo ľudí zabezpečujúcich chod sídla, rôzne hospodárske stavby a sklady a tiež technické zariadenia nutné pre život, ako boli napríklad studňa, cisterna, mlyn, pivovar a podobne.

Ktoré hrady patria na Slovensku medzi najohrozenejšie?
Sú hrady, u ktorých vážne hrozí, že v dohľadnej dobe zmiznú z povrchu posledné zvyšky zachovaných múrov. Ako príklad môžeme uviesť hrady zrúcaniny hradov Biely Kameň v Malých Karpatoch, Zniev alebo Vršatec v Bielych Karpatoch.

Čo to v praxi znamená zakonzervovať hrad? Dá sa vôbec bojovať so zubom času?
Bojovať sa dá, ak sú práce realizované odborne. Konzervácia hradnej zrúcaniny je spôsob obnovy, ktorý má za cieľ zachovať hrad v takom stave ako je dnes a zároveň zastaviť, alebo spomaliť proces ďalšieho rozpadu. Dôležité je povedať, že hrady sa skladajú z množstva stavieb, z ktorých len niektoré potrebujú urýchlenú obnovu. Na mnohých zrúcaninách treba obnoviť iba niektoré narušené časti, inde je potrebné vykonať len malé zásahy.

Dá sa vrátiť hrad do pôvodného stavu, napr. zo 16. storočia?
To je azda najčastejšie diskutovaný problém pri obnove hradov. Naše hrady spravidla existovali 500 až 600 rokov a za ten čas prešli prestavbami, ktoré menili ich podobu. Skutočne len výnimočne sa podarí výskumami zhromaždiť dostatok podkladov na to, aby bolo možné aspoň časť hradu obnoviť do pôvodného stavu pred jeho zánikom. Tento prístup je však výnimočný a musí mať odôvodnenie.

DISKUSIA
3.8. 2013 16:00
Diskusia