Perzskí architekti neboli žiadni hlupáci. Domy nechávali stavať tak, aby boli čo najbližšie pri sebe a vytvárali tak na zemi súvislý tieň. Navrhovali tiež malé okná, cez ktoré dnu prenikalo minimum svetla a tým pádom aj tepla. Skutočne dômyselne však využívali aj takzvané lapače vetra.

Tak sa nazývajú vysoké veže postavené na strechách domov, ktorých účelom je chladiť interiér a umožniť dobrú cirkuláciu vzduchu. Svojím spôsobom ide o primitívnu formu klimatizácie, ktorá si okrem vetra nevyžaduje žiaden iný pohon. Lapače vetra vznikli práve v Perzii a odtiaľ sa rozšírili na Blízky východ a do Pakistanu a Afganistanu. Prvé pochádzajú dokonca až z 13. storočia pred Kristom.

Ako taký lapač vetra funguje? Do štyroch svetových strán má umiestnené rúry, do ktorých naráža vietor. Vzduch potom šachtou putuje dolu a ponad nádrž s vodou, kde sa ochladí a potom prechádza cez interiér samotného domu.

Lapač vetra môže byť efektívny až do tej miery, že funguje ako chladnička. Peržania a neskôr Iránci ho používali pri dlhodobom skladovaní jedla a dokonca aj v takzvaných ľadových domoch, kde skladovali ľad počas celého roka.