Všetko sa podľa redakcie Života začalo v rezervácii Pine Ridge, na ktorej čele stál oglalský kmeňový prezident Richard Wilson (1934 – 1990). V očiach zástupcov tradičnej kmeňovej komunity bol vinný z korupcie, zo znevažovania oponentov a z pretláčania vlastných príbuzných. Na svedomí mal aj nevýhodnú privatizáciu pôdy v prospech farmárskych a ťažobných spoločností. Keď sa mu podarilo uniknúť súdnemu procesu, komunita žijúca v rezervácii sa rozhodla pre neoficiálne vyriešenie problému.
Obsadenie mesta
Približne dvesto príslušníkov kmeňa Oglala Lakota 27. februára 1973 obsadilo mestečko Wounded Knee (v roku 2020 tam žilo 364 obyvateľov) v štáte Južná Dakota. Jeho blokádou chceli poukázať nielen na pomery v rezervácii a Wilsonovu korupciu, ale hlavne kritizovali americkú federálnu vládu za nedodržiavanie zmlúv uzavretých s pôvodnými obyvateľmi. Demonštranti požadovali opätovné otvorenie zmlúv a spravodlivé zaobchádzanie s domorodými Američanmi.
Ešte v ten istý deň začali mesto obliehať štátne i federálne bezpečnostné zložky. Napriek tomu sa do mesta snažili po celý čas blokády preniknúť rôzni aktivisti, a to nielen z radov pôvodného obyvateľstva. Demonštranti budovali zákopy a barikády, ozbrojené bezpečnostné zložky celú oblasť uzavreli a snažili sa demonštrantov vyhladovať. Keď jeden z ich sympatizantov preletel lietadlom ponad mesto a zhodil im potraviny, strhla sa streľba, ktorá mala zabrániť tomu, aby si demonštranti zásoby odvliekli. Federálne bezpečnostné zložky boli ozbrojené automatickými aj ostreľovacími puškami, na potlačenie rebélie boli nasadené obrnené transportéry aj helikoptéry. Po zastrelení miestneho významného Oglalu sa však rada starších rozhodla okupáciu odvolať. Obliehanie trvalo 72 dní a štátne úrady v súvislosti s týmto incidentom priamo na mieste zatkli 231 ľudí.
Vláda proti demonštrantom, ktorí sa rozhodli okupáciou mesta upozorniť na problémy pôvodných obyvateľov, nemohla zakročiť tvrdo z dvoch dôvodov. Prvým bola obrovská mediálna pozornosť, ktorá sa pre celý prípad strhla, a druhým bolo to, že okupáciu Wounded Knee podporovala väčšina americkej verejnosti. Dokonca ešte po jej ukončení, keď záujem médií o kauzu silne upadal, ju podľa prieskumov podporovalo viac ako päťdesiat percent občanov USA. Svoju podporu jej vyjadrilo aj mnoho celebrít, napríklad Johnny Cash, Jane Fondová či Marlon Brando. Ten dokonca pre zlé vykresľovanie pôvodných obyvateľov v americkej kinematografii odmietol prevziať Oscara za výkon v snímke Krstný otec.
Štátne represálie proti demonštrantom a ich podporovateľom aj sympatizantom pokračovali, do siedmich týždňov po demonštrácii bolo zatknutých 562 ľudí. Násilnosti zachvátili aj rezerváciu Pine Ridge, v rokoch 1973 až 1976 v nej Wilsonove milície zavraždili okolo šesťdesiat jeho odporcov. Počet vrážd na obyvateľa tam 20-násobne prevyšoval celoamerický priemer. Do dnešných dní je táto rezervácia jedným z najchudobnejších miest Ameriky, častý je alkoholizmus a nezamestnanosť sa pohybuje na hranici 80 percent. Hoci konflikt vo Wounded Knee zaplnil titulné stránky novín, problémy v rezerváciách ostali nevyriešené. Ale prečo si demonštranti vybrali práve Wounded Knee (v reči Lakotov Čankwe Opi), čo v preklade znamená zranené koleno? Pre jeho symbolickú hodnotu – práve tam sa v roku 1890 odohral krvavý masaker.
Pokračovanie na ďalšej strane...
