Jazdci sa učili strieľať z chrbta koňa od momentu, kedy boli vynájdené palné zbrane. Pištole, ale aj zbrane s dlhými hlavňami, využívala najmä ľahká jazda, či už predtým, ako sa vrhla do útoku chladnými zbraňami, alebo na ostreľovanie nepriateľa z väčšej vzdialenosti.
Prvá, a neskôr aj druhá svetová vojna, túto taktiku ukončili. Presné pušky, samopaly a guľomety ukončili éru klasickej kavalérie a fotografia, ktorú môžete vidieť vyššie, vznikla v rámci výcviku nemeckých jazdcov v roku 1935. Je nepravdepodobné, že by muži niekedy takto strieľali v boji, skôr na tréningu chceli ukázať svoje schopnosti.
Kone sa trénovali podobným spôsobom, akým Ivan Petrovič Pavlov, priekopník v oblasti skúmania reflexov, trénoval svoje psy. Výcvik spočíval jednoducho v tom, že kone museli postupne privykať hlasným zvukom, aby počas boja nepanikárili.
Kone sa počas druhej svetovej vojny využívali najmä na prepravu jednotiek a materiálu, ale aj na ťahanie diel či v rámci zrýchleného presunu vojakov počas bitky. Počet nasadených koní sa líšil v závislosti od vojenskej stratégie a stavu ekonomiky jednotlivých krajín. Najviac ich využívali Nemecko a Sovietsky zväz.
Len pre porovnanie, Francúzsko nasadilo približne pol milióna koní, USA asi 50-tisíc a Veľká Británia len asi šesťtisíc. V prípade Nemecka už ale išlo o 2,7 milióna koní a Červená armáda ich mala k dispozícii až 3,5 milióna. Niet divu, že si nemecký vojak Eckhertz Holger, ktorý bol svedkom vylodenia v Normandii, vo svojich pamätiach zapísal: „Jedna vec nás šokovala. Na celej pláži nebolo ani jedného koňa! Obrovská armáda prišla bez koní a mulíc. Celá jej doprava bola mechanizovaná.“
Holgerov údiv je v prudkom kontraste s obrazom nemeckej armády ako moderného a mechanizovaného kolosu. Vo filmoch a seriáloch často vídať ťažké nemecké tanky, ktorých sa Spojenci báli, no pravdou je, že Nemci sa do veľkej miery spoliehali práve na kone, ktoré zabezpečovali chod vojsk. Len pätinu celej nemeckej armády tvorili pancierové a mechanizované divízie. Zvyšok pechotných divízií choval stovky tisíc koní a zamestnával tisíce mužov, ktorí zabezpečovali starostlivosť o zvieratá.
Napriek nesmiernym stratám dokázali Nemci zabezpečovať prísun koní na bojiská ešte aj v roku 1945. Do vojny vstúpili s asi pol miliónom koní a do konca vojny ich nasadili celkovo 2,7 milióna.