Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Kódex podľa legendy vytvoril v 13. storočí mních Herman v benediktínskom kláštore Podlažice pri Chrudimi v Česku.&nbsp;Analýza rukopisu naznačuje, že rukopis bol dielom jedného pisára.&nbsp;Tomuto človeku muselo trvať takmer 20 rokov, kým dokončil mamutiu knihu. No a&nbsp;tu narážame na prvú záhadu. Mních knihu nemohol písať dvadsať rokov. Naopak, podľa legendy sa hovorí, že to stihol za jedinú noc. Ako inak, s&nbsp;diablovou pomocou.

Podľa legendy, ktorá bola zaznamenaná už v stredoveku, bol pisárom mních, ktorý porušil svoje kláštorné sľuby a bol odsúdený na zamurovanie zaživa.&nbsp;Aby sa vyhol tomuto tvrdému trestu, sľúbil, že za jednu noc vytvorí knihu, ktorá bude obsahovať celé ľudské poznanie a pre kláštor bude nezabudnuteľným symbolom.&nbsp;Okolo polnoci si však mních uvedomil hlúposť svojho sľubu, a fakt že túto úlohu nedokáže splniť sám.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="f213f0cc-b962-4ff9-a525-a587c22ebaaa">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">FAKTY X: Stretnutia s tajomnými tvormi, ku ktorým vraj naozaj došlo</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Modlil sa teda, ale nie k Bohu, ale k padlému anjelovi Luciferovi a požiadal ho, aby mu pomohol dokončiť knihu výmenou za jeho dušu.&nbsp;Diabol dokončil rukopis a mních z vďačnosti za pomoc pridal do knihy diablov obrázok.&nbsp;Rukopis je teda známy aj ako Diablova biblia.

<strong>Temný osud temnej knihy</strong>

Krátko po napísaní benediktíni dali bibliu do úschovy cisterciánskym mníchom sedleckého kláštora, kde zostala 70 rokov.&nbsp;Benediktínsky kláštor v Břevnove získal späť bibliu koncom 13. storočia.&nbsp;V rokoch 1477 až 1593 sa nachádzala v knižnici kláštora v Broumove, až kým nebola v roku 1594 prevezená do Prahy do zbierok cisára Rudolfa II. Na konci tridsaťročnej vojny v roku 1648 bola celá zbierka odvezená ako vojnová korisť do Švédska.&nbsp;Od roku 1649 do roku 2007 bol rukopis uložený vo Švédskej kráľovskej knižnici v Štokholme.&nbsp;V roku 1697 vypukol na kráľovskom zámku v Štokholme požiar, ktorý zničil veľkú časť Kráľovskej knižnice a aby ho zachránil Kódex Gigas, rukopis vyhodili z okna.&nbsp;Prežil.

<strong>Pohľad na skutočného diabla</strong>

Najvzácnejšou a&nbsp;najdiskutovanejšou časťou kódexu je portrét samotného Lucifera. Diabol zaberá celú stranu rukopisu. Je zobrazený spredu, má na sebe bielu bedrovú zásteru a&nbsp;ruky nad hlavou. Nohy aj ruky pritom končia len štyrmi prstami s veľkými červenými pazúrmi.&nbsp;Hlavu mu zdobia dva veľké červené rohy.&nbsp;Vlasy má tmavozelené a&nbsp;kučeravé, pričom jazyk ako had. Aj vďaka zvláštnemu autorstvu sa mnohí domnievajú, že toto je skutočné zobrazenie diabla v&nbsp;jeho pravej podobe.&nbsp;