Deň Trifidov

Deň Trifidov (1951) je post-apokalyptický román o rastlinách, ktoré začnú zabíjať a jesť ľudí. V príbehu Johna Wyndhama je väčšina ľudstva zaslepená meteorickým rojom, čo Trifidom uľahčuje „prácu“, rovnako ako to, že sa dokážu pohybovať. Podľa klasického sci-fi románu natočili v roku 1962 film a dva televízne seriály (v rokoch 1981 a 2009), z ktorých žiadny nerobí príbehu česť. Čiastočne sa knihou inšpiroval film O 28 dní (2002). Oba príbehy začínajú s protagonistom, ktorý sa prebudí v nemocnici, aby zistil, že svet, ako ho poznal už neexistuje. Bohužiaľ, film z roku 1962 je voľnou adaptáciou a končí záhubou Trifidov v slanej vode. Prvá séria BBC je použiteľná, ale datovaná, druhá má zlý scenár a zrýchlený časový dej. Deň Trifidov si zaslúži kvalitnú filmovú adaptáciu.

Cesta do stredu Zeme

Kniha z roku 1864 od Julesa Verna je ďalším klasickým sci-fi príbehom. Názov vystihuje, o čo ide, ale zhrnieme to: skupina neohrozených prieskumníkov zostúpi do vyhasnutej sopky, kde nájdu podzemný svet. Príbeh splodil mnoho DVD i televíznych filmov, spolu s dvomi kinofilmami. Film z roku 1959 je zábavný a hlúpy, no mimoriadne starý. Film z roku 2008 sa spolieha na nevkusné 3D efekty a zaostáva za víziou románu. Hoci na Brendana Frasera ako vodcu tímu je radosť pozerať, pôsobí to skôr ako detský film než ako zábavný dobrodružný príbeh pre všetky vekové kategórie. Už bolo toľko zlých pokusov o adaptáciu tohto románu, takže určite by to mohol niekto skúsiť znova a poriadne.

Ja, Robot

Zbierka poviedok od Isaaca Asimova Ja, robot (1950) bola neuveriteľne pútavá, no film s rovnakým názvom z roku 2004 upadol do zabudnutia. Asimovova kniha predstavila koncept „tri zákony robotiky“, ktorý zmenil konverzáciu okolo etiky umelej inteligencie. Film v hlavnej úlohe s Willom Smithom prevzal prvky z románu, ako napríklad meno Dr. Susan Calvin a tri zákony, a vtlačil ich do akčného filmu s hordami robotov zabijakov. Hoci zabijaci roboti môžu byť cool, nezodpovedá to príbehu opísanom v knihe. Vo filme je oveľa viac zo scenára Jeffa Vintara ako z Asimovových poviedok. Vďaka tomu máte pocit akoby film iba zarábal na názve. Úspech sci-fi filmov ako Ex Machina (Umelá inteligencia, 2014) a Arrival (Prvý kontakt), 2016), ktoré uprednostňujú inteligentné zápletky pred údernými vecami dokazuje, že existuje chuť na film, akým by mohla byť verná adaptácia knihy Ja, robot.

Svetová vojna Z

Film Marca Forstera z roku 2013 Svetová vojna Z nesie názov knihy Maxa Brooksa z roku 2006, ale to je všetko. J. Michael Straczynski mal pretaviť knihu do filmu, no jeho vízia sa zrazila s víziou autora, pričom scenárista uviedol: „Marc chcel nakrútiť veľký akčný film, ktorý by nebol príliš chytrý a obsahoval bombastické akčné kúsky,“ čo vyvoláva otázku či kniha bola dobrou predlohou. Straczynski nedokázal naplniť Forsterovu akčnú víziu, preto ho nahradil Matthew Michael Carnahan, ktorý v ňom zrušil štýl rozhovoru, t. j. vec, ktorá robila knihu zaujímavou. Výsledný film ukazuje, ako Brad Pitt prechádza bezmozgovým chaosom sveta zombie. Verná adaptácia Brooksovho románu by spájala vzrušenie so zaujímavým rozprávaním a vniesla by čerstvý vietor do žánra zombie.

Ja, legenda

Román Richarda Mathesona z roku 1954 je klasikou hororového aj sci-fi žánru, no jeho lesk nezachytil žiadny film. Sledujeme Roberta Nevilla, posledného prežívajúceho človeka po upírskej nákaze, ktorý sa snaží vyvinúť liek a nedať sa zabiť upírmi. V prvej filmovej adaptácii The Last Man on Earth (Posledný človek na Zemi, 1964), hrala legenda hororových filmov Vincent Price. Spojenie týchto dvoch legiend však nebolo úspešné. Matheson prispel k scenáru, ale film ho tak sklamal, že v titulkoch použil pseudonym Logan Swanson. V ďalšom spracovaní si zahral Charlton Heston (Omega Man, 1971), ktorý je tak vzdialený od knihy, že si nezaslúži niesť označenie adaptácia. Namiesto upírov v ňom žije kult mutantov s názvom Rodina. Záver opäť vymaže zvrat románu tým, že nechá Nevilla vyvinúť liek a pred smrťou ho dá skupine preživších. Posledným je trhák Willa Smitha Ja, legenda (2007), ktorý knihe pľuje do tváre. Neville v jeho podaní vyvinie liek, ale potom hrdinsky spácha samovraždu, čo je doslova opak konca v knihe. Urobí konečne niekto dobrú adaptáciu Mathesonovho temného majstrovského diela?