Keď pretočíte list v kalendári na december, je pochopiteľné, že celý tento mesiac sa bude niesť v duchu Vianoc – darčeky, stromček, koláče, štedrovečerná hostina a ešte čosi navyše. O prvej písomnej zmienke vianočného stromčeka&nbsp; na území Slovenska nám rozpráva známa slovenská etnologička PhDr. Katarína Nádaská, PhD..

O tom, ako sa vianočný stromček stal jedným zo symbolov kresťanských Vianoc, vypovedá niekoľko legiend. Podľa jednej svätý Bonifác, apoštol germánskych kmeňov, vyťal posvätný dub boha Tóra pred očami náčelníkov germánskych kmeňov.

Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Legenda ďalej hovorí, že v dutine obrovského duba bola skrytá jedlička.

Zdobenie prvého vianočného stromčeka sa pripisuje aj Martinovi Lutherovi, ktorému vraj pri prechádzke lesom učaroval zasnežený strom, a preto si jeden vzal domov, kde ho ozdobil.

Stromčeky sa vešali na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, medovníkmi či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenými ozdobami, girlandami, ktoré sa kupovali, alebo vyrábali.

Bola to spoločná zábava pre rodiny s deťmi už niekoľko týždňov pred Vianocami. Ozdoby sa vyrábali z papiera alebo zo slamy. Mladé dievčatá boli schopné vytvoriť pôvabné vzory aj vyšívaním a šitím. Na prelome 19. a 20. storočia sa kupovali už aj čokoládové ozdoby.

V mestách sa stromčeky predávali na trhu a najčastejšie sa zdobili v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša Ježiško.

Vianočné stromčeky sa do vidieckeho prostredia Slovenska dostali až koncom 19. storočia.

V európskych mestách sa od 19. storočia ujala tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach, pri ktorých sa organizovali rozličné charitatívne akcie. V Bratislave sa prvý takýto strom objavil v roku 1896 pred mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie.