Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zemetrasenie na hore Taj, 1831 pred Kristom

Aj keď o tomto zemetrasení vieme veľmi málo, zaujímavé je tým, že o ňom existuje prvá priama písomná zmienka. Zemetrasenie totiž ako prvé zachytili v tzv. čínskych „bambusových análoch“. Odohralo sa na hore Taj počas 7. roku vlády kráľa Fa z dynastie Sia v dnešnej čínskej provincii Šan-tung. Provincia je jednou zo seizmicky aktívnejších oblastí dnešnej severovýchodnej Číny a nachádza sa v blízkosti epicentra zemetrasenia v Tangšane v roku 1976. Pozitívom tohto zemetrasenia bolo, že nespôsobilo žiadne straty na životoch.

Zemetrasenie zanechalo na gréckej populácii ďalekosiahle následky, pretože zničilo veľkú časť mestského štátu Sparta. Podľa odhadov pri ňom prišlo o život až 20-tisíc ľudí, pričom viedlo k vzbure Helótov, ktorá prispela k rozpadu zmluvy medzi Spartou a Aténami, a tým k vzniku prvej peloponézskej vojny. Sparťanská oblasť Grécka čelila mnohým zemetraseniam, vrátane toho na Peloponéze v roku 2008, ktoré sa nachádza necelých 50 kilometrov od oblasti z roku 464 pred Kristom. Seizmicky Grécko leží na hraniciach dosiek Eurázie, Afriky a Arábie, ktoré vytvorili ešte menšie mikroplatne, ktoré sa nachádzajú pod Gréckom. Grécky historik Tukydides vo svojom diele opísal aj cunami, ku ktorému došlo v roku 426 pred Kristom a bol prvý, kto v písomnom zázname spojil cunami so zemetrasením.

Jedno z najničivejších zemetrasení v rímskych dobách, ktoré prakticky vymazalo obchodovanie s Malou Áziou (dnešná Anatólia), sa odohralo v roku 17. Mnohí historici ho opísali ako jedno z „najväčších zemetrasení v ľudskej histórii“. Totálne zničilo najmenej 12 miest, epicentrum malo pravdepodobne v blízkosti Efezu a Sardisu. Okrem strát na životoch malo obrovský hospodársky dopad, preto rímsky cisár Tiberius poslal balík pomoci vo výške najmenej desať miliónov sesterciov (staroveké rímske mince) do Sardisu. Rím nariadil, že všetky mestá postihnuté zemetrasením nebudú nasledujúcich päť rokov platiť žiadne dane, aby im umožnili hospodársku obnovu. Lenže Sardis sa z katastrofy nikdy úplne nezotavil a keďže bol bývalým hlavným mestom Lýdskej ríše, pravdepodobne zasadil poslednú ranu pozostatkom samotnej ríše. Seizmicky je oblasť stále aktívna a vplýva na ňu systém transformácie Mŕtveho mora, severný anatolský zlom, východoanatolský zlom, trhlina Červeného mora a interakcie s arabskými, africkými a euroázijskými platňami.

Podmorské zemetrasenie zasiahlo pobrežie Kréty ráno 21. júla 365. Podľa odhadov dosiahlo na Richterovej stupnici silu 8 stupňov, pričom v rýchlom slede po ňom nasledovali cunami, ktoré zničili stredné a južné Grécko, severnú Líbyu, Egypt, Cyprus či Sicíliu. Na Kréte zničilo takmer všetky mestá a osady. Jeho epicentrom bola Helénska priekopa a nedávne štúdie naznačujú, že k zemetraseniu takéhoto rozsahu dochádza približne každých päťtisíc rokov. Je významné, pretože prišlo na vrchole konca Rímskej ríše a vzniku kresťanskej viery ako najmocnejšieho západného náboženstva. Mnohí ho preto pripisovali božskému zásahu a hnevu Boha na to, čo sa dialo na Zemi. Význam zemetrasenia spočíva i v tom, že „vďaka“ nemu máme presný opis, ako sa správa cunami. Vtedy vznikla prvá písomná správa rímskeho historika Ammianusa Marcellinusa, ktorá opisuje tri fázy vzniku cunami.

Irán je z hľadiska zemetrasení naozaj nešťastnou krajinou. V histórii ho postihlo niekoľko ničivých zemetrasení, väčšina z nich však bledne v porovnaní s tým, ku ktorému došlo 22. decembra 856. Zemetrasenie dosiahlo magnitúdu 7,9 stupňov a zahynulo pri ňom najmenej 200-tisíc ľudí, čo znásobila okolitá geológia. Tá zväčšila oblasť maximálnych škôd, ktorá sa rozprestierala asi 350 kilometrov pozdĺž južného okraja východného pohoria Alborz dnešného Iránu. Epicentrum zemetrasenia bolo v blízkosti Damghanu, hlavného mesta perzskej provincie Qumis. V rebríčku najničivejších zemetrasení ide o šieste najsmrteľnejšie zemetrasenie v histórii. Problémom bolo, že po veľkom zemetrasení v regióne došlo k mnohým otrasom, ktoré pokračovali až niekoľko rokov! Irán totiž leží v zóne kontinentálnej kolízie medzi Arabskou a Euroázijskou platňou, pričom zlomová zóna, ktorá spôsobila toto zemetrasenie, má zhruba 3 700-ročnú periodicitu.

Katastrofálne zemetrasenia, ktoré v minulosti zasiahli svet

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Katastrofálne zemetrasenia, ktoré v minulosti zasiahli svet

Radomír

Súvisiace články

Tajomstvá dažďového pralesa, ktoré stále mätú vedcov

FOTO Fascinujúce historické fotky, ktoré chcete vidieť

Stavby postavili pred 1500 rokmi, fungujú do dnešných dní

Žije len zo vzduchu: Bizarná rastlina prosperuje aj u nás

Čo použiť namiesto posypovej soli? Eko alternatívu máte doma

Živočíchy, ktoré žijú menej než rok: Neuveríte, kto je na zozname

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás