Jaskynní ľudia? Zabudnite, naši predkovia žili celkom inak

Existuje mnoho dôvodov, prečo pravekí ľudia žili v jaskyniach len výnimočne. Jaskyne sú chladné, tmavé, často úzke a majú zlú cirkuláciu vzduchu, čo z nich robí nevhodné a nepohodlné miesto na bývanie. Hoci mohli poskytovať dočasnú ochranu pred nepriazňou počasia, počas doby ľadovej boli zároveň domovom nebezpečných predátorov ako boli jaskynné medvede, levy a hyeny. Tieto hrozby pravdepodobne odradili väčšinu pravekých ľudí od toho, aby si tam zakladali trvalé obydlia.

Ďalším dôvodom je samotná dostupnosť jaskýň. Nie je ich veľa a tie, ktoré existujú, sa často nachádzajú na nepraktických alebo nevyhovujúcich miestach. Pravekí lovci a zberači boli kočovníci, ktorí sa presúvali podľa ročných období a potrebovali byť v blízkosti zdrojov vody a lovísk. Pravdepodobnosť, že by našli jaskyňu na vhodnom mieste, bola veľmi nízka. Preto v nich zrejme prebývali len vtedy, keď sa náhodou nachádzali na správnom mieste v správny čas.

Dokazuje to aj fakt, že väčšina jaskýň, v ktorých sa našli stopy po ľudskej činnosti, nesie len málo známok trvalého osídlenia. Napríklad zvyšky ohnísk a jedla z praveku sú v jaskyniach vzácne. To naznačuje, že tieto priestory slúžili skôr na špecifické účely ako boli rituály alebo skladovanie zásob.

Namiesto toho, aby sa ľudia sťahovali do jaskýň, trávili väčšinu času pod skalnými prevismi alebo v dočasných táboroch pod holým nebom blízko zdrojov vody a potravy. Tieto miesta sa často nachádzali pri jazerách, riekach, moriach alebo v lesoch a savanách, ktoré poskytovali dostatok surovín na prežitie.

Väčšina archeologických nálezísk z praveku sa nachádza práve mimo jaskýň. Napríklad v Severnej Amerike sa našli zvyšky táborov cloviskej kultúry, ktoré naznačujú, ako mohli pravekí ľudia žiť. Podobné objavy sa našli aj v Európe, no väčšina z nich časom zanikla.

Jedným z výnimočných nálezov je táborisko v Schöningene v Nemecku. Toto lovecké táborisko, ktoré založili neandertálci alebo príslušníci druhu Homo heidelbergensis pred asi 300-tisíc rokmi, sa zachovalo vďaka nánosom sedimentov. Archeológovia v ňom objavili drevené oštepy aj kosti, ktoré priblížili život našich predkov.

Presný spôsob, akým si pravekí ľudia stavali dočasné obydlia, nie je známy. Pravdepodobne používali drevené konštrukcie pokryté zvieracími kožami.

Hoci ľudia v jaskyniach nežili často, pravidelne ich navštevovali. Na stenách jaskýň po celom svete sa našli praveké maľby a niektoré slúžili ako pohrebiská. Jaskyne tiež mohli byť miestom rituálov alebo výroby nástrojov, napríklad lepidla. Jedna skupina neandertálcov si dokonca do jaskyne uložila lebky, aj keď dôvod tohto konania zostáva nejasný.

Jaskyne sú však nadmerne zastúpené v archeologických záznamoch, pretože stopy, ktoré tam ľudia zanechali, sa zachovali lepšie než tie pod šírym nebom. Väčšina ohromujúcich objavov z praveku teda pochádza z jaskýň, čo vytvára dojem, že naši predkovia tam trávili celý život. Pravdou však je, že koncept „jaskynných ľudí“ je skôr mýtus.