MENU
Menu
Jakob Fugger.

Zaujímavosti Jakob Fugger ovplyvňoval Vatikán aj panovníkov, patril k najväčším boháčom v histórii

V turistických centrách vás dnes na ulici namaľuje množstvo umelcov. V 15. storočí si ale portrét mohli dovoliť len ozajstní boháči. Jedným z nich bol aj Jakob Fugger. Na maľbe od slávneho Albrechta Dürera pôsobí skromne, a predsa bol jedným z najvplyvnejších mužov všetkých čias.

Fuggera nikdy neoslavovali tak, ako florentských Mediciovcov, ktorých reputáciu na bankárskom poli zatieňoval len ich vyberaný renesančný vkus. Fugger bol však podstatne lepším obchodníkom než títo známi Taliani. Na Wall Street by bol dnes kráľom, veď ide o miesto, kde víťazia tí najdychtivejší, najbezohľadnejší a najchamtivejší.

Fugger mal to šťastie, že sa v roku 1459 narodil v nemeckom Augsburgu do rodiny bohatých bankárov a obchodníkov s látkami. Majetok v dospelosti ešte znásoboval odvážnym riskovaním svojho kapitálu a zbohatol až do takej miery, že financoval Habsburgovcov pri rozširovaní ich území.

Nemeckému cisárovi Fridrichovi III. poskytol prvú pôžičku Jakobov brat, a to napriek tomu, že panovník nemal v oblasti vracania peňazí práve najlepšiu povesť. Fridrichov syn Maximilián I., s ktorého menom sa spája vznik ríše Habsburgovcov, sa zasa stal dlžníkom samotného Jakoba Fuggera. Nepredstaviteľne bohatý Nemec požičiaval aj španielskemu kráľovi Karolovi V., a panovníci mu dlhy často nesplácali peniazmi, ale službami a láskavosťami.

Fugger tak začal ovládať ťažbu striebra v Rakúsku a medi v Uhorsku. Nechal vybudovať taviacu pec, kde z medenej rudy získaval samotný kov. Ten potom predával len prostredníctvom jedného prostredníka, takže mu odpadávala potreba vyplácať provízie viacerým osobám.

Trh s meďou doslova ovládol potom, ako sa pripojil ku kartelu benátskych banských magnátov. Dohodli sa, že obmedzia množstvo medi na trhu, čím zdvihnú jej cenu, ale keď tak urobili, Fugger zaplavil trh meďou z vlastnej produkcie. Svoje zásoby teda predal, nadmieru však uspokojil dopyt po medi a konkurentom v podstate zanechal len sklady plné kovu, ktorý razom stratil svoju hodnotu.

Nemec mal prsty aj v pláne Portugalcov na premiestnenie centra obchodu s korením do Lisabonu. Práve tento manéver uštedril obrovskú ranu obchodnému postaveniu Benátok. Fugger stál aj za vytvorením prvej primitívnej formy obchodných novín, keď vytvoril sieť kuriérov, ktorí zákazníkom doručovali správy o vývoji na trhoch.

Dá sa povedať, že stál aj za vznikom moderného bankovníctva. Dokázal totiž presvedčiť pápeža Leva X., aby nechal preformulovať definíciu úžery a umožniť tak požičiavať kresťanom peniaze na úrok. Samozrejme, že to nebolo zadarmo, a Fugger štedro financoval Vatikán.

Jeho najväčším prínosom pre vtedajší, ale aj moderný svet, však bolo vykresanie iskry, ktorá prerástla v oheň reformácie. Fugger sa totiž spolčil s jedným z klientov, ktorému kúpil titul arcibiskupa mesta Mainz. Dvojica potom začala profitovať z predaja odpustkov a zisky si delila s pápežom Levom X., ktorý prostredníctvom nich financoval stavbu Baziliky svätého Petra.

O podvodnej schéme sa však v roku 1517 dozvedel dovtedy pomerne neznámy kňaz Martin Luther. Pribil papier so svojimi 95 tézami na bránu kostola vo Württemberg a zvyšok je už známou históriou.

Ako roky pribúdali, získaval si Fugger čoraz viac nepriateľov, ktorí ho chceli vidieť mŕtveho. Boli medzi nimi napríklad sedliaci, ktorí sa búrili proti vykorisťovaniu bohatými obchodníkmi či Rád nemeckých rytierov. Fugger však vládol väčšou mocou, než mali k dispozícii jeho protivníci. Mal viac peňazí. Nimi financoval ochranu svojich majetkov i svojho života a napokon zomrel doma v posteli v decembri 1525 vo veku 66 rokov.