Bola stelesnením slobody a rebélie. Šokovala svojimi milostnými dobrodružstvami aj politickými názormi. Bojovala s konvenciami, túžila po voľnosti a nespútanosti. Jej život poznačili tragédie a ukončila ho mimoriadne kuriózna smrť.

Rozvod rodičov

Už detstvo nemala jednoduché. Rodáčka zo San Francisca sa narodila  v roku 1878 v rodine zasnívaného bankára so sklonmi k poézii a viktoriánskej dámy. Ešte kým bola v útlom veku, jej otcovi sa podarilo zbankrotovať, čím na rodinu uvalil hanbu, ale najmä biedu. Aby toho nebolo málo, neskôr sa zamiloval do inej ženy. Hrdá pani Mary Duncanová neváhala ani chvíľu – okamžite sa s ním rozviedla. Pre jej deti to znamenalo ešte väčšiu materiálnu núdzu a ustavičné počúvanie odstrašujúcich historiek o ich vlastnom otcovi, ktorý v nich bezpečne zakorenil odpor k manželstvu.

Priekopníčka

Na to, aby Angela Isadora prispela do večne prázdnej rodinnej pokladnice, už v detskom veku poskytovala súkromné hodiny tanca, ktorému vtedy naplno prepadla. Zrejme aj tieto ťažké začiatky prispeli k jej jedinečnému umeleckému prejavu.

Tanec neštudovala systematickým spôsobom, ale postupne si vytvárala svoj originálny prejav. Odhodila biely kostým aj črievičky, tancovala odetá do gréckej tuniky, bosá s rozpustenými vlasmi, čo bolo v tej dobe neslýchané.

Radikálne sa vzoprela akýmkoľvek obmedzeniam. Pred presnou baletnou technikou uprednostňovala prirodzený pohyb. Aj vďaka tomu jej prischol prívlastok „matka moderného  tanca“. Samozrejme, k prezývke sa dopracovala až po rokoch.

Rozpačité začiatky

Sprvu stačilo, že na prahu puberty presvedčila o svojom talente vlastnú matku. Tá po rozvode predala rodinné šperky, kúpila lístky na vlak a vydali sa zo San Francisca na americký stredozápad. Za slávou.
Začiatky v chicagských kabaretoch však boli rozpačité. Až kým sa v jednom z barov neobjavil divadelný producent Augustin Daly.

Isadora ho očarila. Čoskoro ju dostal na veľké javiská v New Yorku, ale stále to nebolo ono. Nútili ju prispôsobovať sa dobovému vkusu a nemali veľa pochopenia pre jej odvážnu víziu tanca. Preto sa rozhodla skúsiť šťastie v Európe. A urobila dobre. V Londýne síce veľmi nepochodila, ale bohémsky Paríž ju počkal s otvorenou náručou.

Búrlivé vzťahy

Nemalý podiel na jej úspechu mal výtvarník Gordon Craig, ktorý z nej urobil skutočnú tanečnicu. Ale nešlo len o kariéru. V Paríži sa aj v Duncanovej súkromnom živote naplno prejavil jej temperament a nespútanosť. S Craigom mali spolu dcéru Deirdre, no vzťah im, žiaľ, dlho nevydržal.

Isadora si hneď nato našla ďalšieho partnera, milionára Parisa Singera staršieho o desať rokov. Aj s ním otehotnela. Narodil sa im syn Patrick. Boháč dokonca požiadal Isadoru o ruku, no ona v duchu životnej filozofie svojej matky odmietla. Napriek tomu jej kúpil dom v Paríži, kde si Isadora zriadila tanečné štúdio. Navyše sa vďaka svojmu milionárskemu partnerovi stala pravidelnou návštevníčkou módnych salónov a luxusných reštaurácií.

Smrť detí

Vtedy ju zasiahla obrovská tragédia. Po spoločnom obede s Parisom Singerom 19. apríla 1913 v jednej z parížskych reštaurácií poslala deti spolu s opatrovateľkou domov v súkromnom aute. Vodič sa na nábreží Seiny zrazil s protiidúcim taxíkom. Keď vystúpil z auta, aby sa pozrel na škody spôsobené nehodou, urobil fatálnu chybu. Zabudol zatiahnuť ručnú brzdu a vozidlo zišlo z kopca do rieky. Šesťročná Deirdre a trojročný Patrick sa utopili.

a
Zdroj: Public Domain

Isadora sa z nešťastia nevedela spamätať. Počas tohto mimoriadne chaotického obdobia vo svojom živote prestala tancovať, bolesť sa pokúšala utíšiť v rôznych kúpeľoch a letoviskách. Práve vtedy vznikli špekulácie o jej údajnom lesbickom vzťahu s herečkou Eleonorou Duseovou. Nakoniec sa rozhodla nájsť útechu v dieťati, ale dočkala sa len ďalšieho utrpenia. Síce otehotnela, ale jej chlapček umrel niekoľko hodín po pôrode. Nestihla mu ani dať meno.

Manželstvo s Jeseninom

Život sa jej zrútil. Nadobro opustila Singera a útechu hľadala v práci, mužoch, čoraz častejšie aj v poháriku. Trochu jej pomohlo až presťahovanie – odišla žiť do Moskvy. Rusko si obľúbila, čiastočne tu zabudla na bolesť a našla lásku. Do života jej vstúpil nový osudový muž, len dvadsaťpäťročný básnik Sergej Jesenin. Hoci bol o celých osemnásť rokov mladší, prežívali búrlivý vzťah naplnený emóciami, vášňou, ale aj veľkou žiarlivosťou. Isadora sa prvýkrát v živote zamilovala natoľko, že súhlasila aj so sobášom. Vzali sa v roku 1922.

Chorobná žiarlivosť

Ale svadba zďaleka neznamenala šťastný koniec. Básnik bol šialene žiarlivý. A to nielen na iných mužov, ale hlavne na jej úspech. Čoraz častejšie hľadal útechu v alkohole a rôznych bujarých večierkoch. Po sobáši tanečnicu ešte sprevádzal na jej americkom turné, kde okrem iného šokovala prokomunistickými názormi. Potom sa sám vrátil do Moskvy. Rok po svadbe sa manželia rozišli, no nerozviedli.

Neskôr sa Jesenin oženil s vnučkou ruského spisovateľa a filozofa Leva Tolstého a dopustil sa bigamie. Alkohol a psychické problémy si vyžiadali svoju daň. Básnik sa ani po hospitalizácii na psychiatrickej klinike nevrátil do normálu. Po jednej  z nespútaných osláv ho v decembri 1925 našli mŕtveho v hotelovej izbe.

Posledná tragédia

„Je červený, takže aj ja som červená,“ hlásala slávna tanečnica z javiska v Bostone počas spomínaného amerického turné. Pred publikom pritom mávala svojím dlhým hodvábnym šálom. Podobný mala na sebe aj 14. septembra 1927, keď sa vo francúzskom Nice vybrala na stretnutie s mechanikom a neskorším automobilovým pretekárom Benoitom Falchettom. Päťdesiatročná tanečnica zrejme plánovala v ten deň prežiť s mladým mužom niekoľko hodín vášne a s touto vidinou nastupovala do jeho kabrioletu.

S ručne vyrobeným šálom z dielne ruského umelca Romana Chatova sa vietor pohrával počas celej cesty. Až kým sa látka nezamotala do kolesa auta. Isadora Duncanová bola na mieste mŕtva, šál jej zlomil väz.