Operné spracovanie vedeckého bestselleru pripravujú kanadský režisér Robert Lepage, argentínsky libretista Alberto Manguel a argentínsky skladateľ Osvaldo Golijov. <strong>Spevohra by mala byť uvedená v roku 2014.</strong>

So zámerom previesť Hawkingovu knihu na operné javisko sa Manguel zveril kanadským novinám Montreal Gazette. Ako spolupracovníkov na projekte uviedol práve Lepage a Golijova.<strong> Metropolitná opera potvrdila, že si objednala u skladateľa Golijova spísanie jedného diela, odmietla ale uviesť podrobnosti.</strong>

Hawkingova Stručná história času vyšla v roku 1988. Celosvetovo sa jej predalo cez 20 miliónov výtlačkov a je považovaná za najpredávanejšiu populárne náučnú knihu vôbec. Astrofyzik sa v nej snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie - vedy o stavbe a vývoji vesmíru.

Šesťdesiatosemročný Hawking býva niekedy označovaný za nástupcu Isaaca Newtona alebo Alberta Einsteina. Prevažnú časť svojho bádania venoval vesmírnym čiernym dieram. Už v 70. rokoch predpovedal, že čierne diery vo vesmíre môžu nehľadiac na svoju podstatu a hmotnosť za určitých podmienok strácať energiu. Keď bola následne téza potvrdená, dostal jav názov Hawkingovo žiarenie.

Hawkingova stručná história času sa dostane až do opery!

Mila Anne: Je milšia, než si len viete predstaviť

Historické poklady Nemecka: Tieto stoja za videnie

Snehová búrka s bleskami: USA potrápil nevídaný fenomén

Výber pre vás