Kozy patria k najlepším lezcom zvieracej ríše. Pri hľadaní jedla bežne lozia na strmé skalné steny, kam by sa bez istenia neodvážil ani ten najskúsenejší horolezec. No a marocké kozy sa štverajú na stromy z toho istého dôvodu: hľadajú jedlo, ktoré je v suchom regióne vzácnosťou.

Zvieratá priťahujú plody arganovníka, ktoré dozrievajú vždy v júni. Strom rastie do výšky osem až desať metrov a najstaršie exempláre majú okolo 200 rokov. Ich pokrútené kmene a konáre chránené tŕňmi nie sú pre kozy žiadnou veľkou prekážkou. Zvery majú totiž perfektne uspôsobené nohy práve na lezenie, či už po stromoch, alebo po skalách.

Arganovníky sú endemickými rastlinami, ktoré sa vyskytujú iba na juhozápade Maroka v polopúštnom údolí Sous, ktoré plynule prechádza do Alžírska. Plody týchto stromov sú dôležitým zdrojom oleja, ktorého výroba živí mnohých miestnych Berberov. Plod je dva až štyri centimetre dlhý a má veľmi tvrdé jadro obklopené šťavnatou dužinou. Práve tá veľmi láka kozy. V jadre sa zasa nachádzajú dve semená bohaté na olej.

Trvá rok, kým plod dozrie, a Berberi sa snažia držať kozy čo najďalej od stromov. Zvieratá totiž často konzumujú ešte nezrelé plody, v ktorých sa nestihlo dostatočne vyvinúť jadro. Keď ale nastane jún, môžu sa zvieratá dosýta najesť. Tvrdé jadro totiž ich tráviaci systém nevie spracovať a Berberi ho jednoducho vyberú z výkalov.

Jadrá sa potom otvoria, vylisuje sa z nich olej a ten sa následne využíva v kozmetike i šalátových dresingoch. Najnamáhavejšie je práve odstraňovanie dužiny, o to sa však starajú kozy. Avšak už len na niektorých miestach. V honbe za ziskom sa od tejto tradičnej metódy upúšťa a nahrádzajú ju stroje.

V posledných dvoch desaťročiach zažil arganový olej skutočný boom, paradoxne to ale ohrozilo existenciu samotných stromov. Berberi totiž vo veľkom nakúpili ďalšie kozy, aby zvieratá požrali čo najviac plodov. Kozy však stromy poškodzujú a ak ich je priveľa, arganovník sa z ich lozenia nemusí spamätať. Krehké spolunažívanie je tak ohrozené.