Uhlie sa dolovalo ručne a išlo o skutočne namáhavú prácu. Nečistoty z rudy odstraňovali väčšinou chlapci vo veku osem až 12 rokov, a to desať hodín denne šesť dní v týždni. Sedeli za pásom a ich úlohou bolo odstraňovať bridlicu a ďalšie nečistoty, aby na dopravníkovom páse ostávalo len čisté uhlie.

Pracovali bez rukavíc a z práce neraz odchádzali s krvácajúcimi prstami, keďže úlomky bridlice bývali ostré. Neraz sa stalo, že o prsty prišli úplne, keď sa dopravníkový pás pohyboval prirýchlo. Ďalší prichádzali rovno o celé končatiny. Komu prešiel po nohe plne naložený vozík, mohol očakávať amputáciu. Najväčší smoliari končili mŕtvi pod závalmi. U chlapcov sa tiež v dôsledku vdychovania prachu často vyskytovala astma i banícka pneumokonióza.

Ich utrpenie končilo až v 10. rokoch 20. storočia, kedy technologický vývoj spôsobil, že ich práca sa stala nadbytočnou. V roku 1920 potom detskú prácu do veľkej miery obmedzil nový zákon. Fotograf Lewis Hine, ktorého snímky uvidíte v našej galérii, však ešte malých baníkov stihol zvečniť.