Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

12. apríla 1980 viedol Samuel Doe vojenský prevrat, pri ktorom zabili vtedajšieho prezidenta Libérie Williama Tolberta Juniora. Pri prestrelkách zomrelo aj ďalších 26 Tolbertových podporovateľov a následne vznikli fotografie, ktoré obleteli svet. Bývalých ministrov totiž nová vláda najprv hnala ulicami hlavného mesta Monrovie na pláž, kde ich nechala priviazať k stĺpom a následne zastreliť.

Celý prevrat je zahalený rúchom tajomstva. Prípravy naň zrejme prebehli bez povšimnutia, čo je zarážajúce najmä vzhľadom na fakt, že v krajine sa dalo napätie medzi politikmi priam krájať. Nič zrejme nevedeli ani Američania, ktorí vopred neevakuovali ambasádu a v čase prevratu v nej bolo 500 zamestnancov.

Samuel Doe navyše nebol verejne známou osobnosťou, čo sa však 12. apríla 1980 zmenilo. Krvavý prevrat, ktorého sa zúčastnilo 18 vojakov miestnych ozbrojených síl, nazval Doe „revolúciou“. Prezidenta Tolberta zastrelil muž menom Harrison Pennoh, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, bol psychicky chorý. Ministrov Tolbertovej vlády ešte koncom mesiaca odsúdili v procese, v ktorom nemali nárok na obhajobu a nemohli proti verdiktu vzniesť odvolanie.

Desať dní po prevrate priviedli Cecila Dennisa (ministra zahraničných vecí, na fotografii vyššie vpravo) a ďalších 12 ministrov na pláž, kde ich pred kričiacim davom zastrelili. Dennis vzal svoj osud statočne, pozeral strelcom do očí a modlil sa, keď naňho jeden z vojakov zakričal: „Klameš! Nepoznáš Boha!“ Potom prišiel rozkaz na výstrel.

Vojaci boli takí opití, že zväčša triafali vedľa a guľky dopadali do Atlantiku. Dennisa jedna z nich škrabla a on ako jediný z ministrov prežil. Nie však nadlho. Pristúpili k nemu dvaja vojaci a pokropili ho dávkou zo samopalu Uzi a z pištole. Do každej z mŕtvol potom vojaci vystrieľali najmenej 50 nábojov.

Prevrat znamenal koniec vlády Amerikanolibérijčanov, ktorá trvala od vyhlásenia nezávislosti. Libéria totiž vznikla ako kolónia, ktorú založila súkromná Americká kolonizačná spoločnosť. Tá pozostávala z evanjelikov a abolicionistov, ktorí tvrdili, že oslobodení otroci budú mať vzhľadom na rasizmus v USA viac slobody v Afrike. A tak na čiernom kontinente založili kolóniu nezávislú od vlády USA.

Dá sa to však vnímať aj inak. Bieli Američania sa obávali rastúceho počtu oslobodených čiernych otrokov a usúdili, že bude lepšie poslať ich späť do Afriky. Koniec koncov, Briti robili to isté v susednej Sierra Leone. Oslobodení otroci a ich potomkovia sa stali známymi ako Amerikanolibérijčania.

Amerikanolibérijčania vedeli o kultúre svojich afrických predkov len málo. Dostali západné vzdelanie a vládli kolónii tak, že Libéria vyzerala ako kúsok Ameriky v Afrike. Iróniou je, že to zahŕňalo aj zotročovanie tamojších domorodcov a potláčanie ich práv. Libériu dokonca vylúčili zo Spoločenstva národov práve kvôli otroctvu.

Doe teda ukončil vládu Amerikanolibérijčanov, no sám skončil 9. septembra 1990 umučený počas občianskej vojny. Odrezali mu uši a niekoľko prstov na rukách i na nohách. Po 12 hodinách mučenia ho zavraždili a na druhý deň jeho telo rozrezali a časť zjedli.