Rané roky tejto ženy sú zahalené tajomstvom. Narodila sa zrejme v roku 1838 v Banáte na území dnešného Rumunska, jej život sa ale spája so srbskou dedinou Vladimirovac. Bola dcérou bohatého statkára a chovateľa dobytka, detstvo si vraj užívala v pohode a dostatku a dostala dobré vzdelanie.
Po 20-ke však nastal zlom a z Any sa stala vyslovená mizantropka. Zaľúbila sa do rakúskeho dôstojníka, ktorý ju však opustil a zanechal so zlomeným srdcom a syfilisom. Záchranu našla v chémii a bylinkárstve a stala sa liečiteľkou, ktorú si ľudia vážili. Známa však bola aj pre čosi iné. Ak ste potrebovali niekoho odstrániť, stačilo zájsť za Anou. Stačilo mať dosť peňazí.
Po nešťastnom romániku s dôstojníkom sa z Any na istý čas stala samotárka. Následne si vzala staršieho statkára, s ktorým mala päť detí, no len jedno sa dožilo dospelosti. Anin muž zomrel po 20 rokoch manželstva a až potom sa z nej stala Banátska čarodejnica.
Po mužovej smrti premenila jedno krídlo ich domu na chemické laboratórium, kde experimentovala s rôznymi zmesami. Ľudia ju pomerne často navštevovali, keď potrebovali pomôcť s nejakým zdravotným problémom, Ana sa ale zahrávala aj s oveľa nebezpečnejšími látkami. Bolo o nej známe, že vie mladým mužom pomôcť vyhnúť sa vojenčine, ale dokázala aj mladým ženám pomôcť zbaviť sa ich starších manželov.
Takýmto zákazníčkam kládla jednu otázku: „Aký ťažký je váš problém?“ Potrebovala totiž vedieť hmotnosť obete, aby správne odmerala potrebné množstvo arzénu na vyriešenie „problému“ bez viditeľných stôp.
Baba Anujka rozdávala svoju „čarovnú vodu“ najmä ženám, ktorých manželia potom umierali spravidla do ôsmich dní. Takto zavinila smrť najmenej 50 osôb, mohlo ich však byť až 150.
V 20. rokoch 20. storočia už mala táto osemdesiatnička taký výnosný podnik, že si mohla najať zamestnanca, ktorý pre ňu hľadal klientov. Ten zrejme nevedel, akými látkami Ana disponuje, skôr ju považoval za ozajstnú čarodejnicu.
Peniaze samozrejme priťahovali pozornosť, ale nielen tie. V roku 1924 jedna z Aniných pravidelných zákazníčok Stana Momirová zavraždila „čarovnou vodou“ svojho prvého manžela a keď za tých istých okolností zomrel aj strýko jej druhého manžela, začali sa o prípad zaujímať úrady. V decembri 1926 zasa predala jed Simovi Momirovi a jeho manželke, ktorý ním zabili Simovho otca Nikolu. AJ ich zločin sa stal súčasťou takzvaných momirovských prípadov, kde Baba Anujka vystupovala ako komplic vrážd.
Ana napokon za tieto zločiny dostala 15 rokov väzenia. V tom čase už mala 90 rokov, ale nejakým zázrakom prežila za mrežami ďalších osem rokov a potom ju prepustili kvôli vysokému veku. Zomrela ako storočná v roku 1938.
