Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Mozog, napriek svojej veľkosti, vyžaduje množstvo energie. Využíva asi 20 percent z celkového energetického príjmu, napriek tomu, že váži iba dve percentá z celkovej telesnej hmotnosti. Energiu používa hlavne na vysielanie a prijímanie elektrických signálov cez mozgové „obvody“, čo je veľmi energeticky náročné. Spotreba energie sa v mozgu líši. Sivá hmota, kde prebieha väčšina spracovania informácií, spotrebuje viac energie ako biela hmota. Napríklad sluchové spracovanie impulzov vyžaduje viac energie kvôli potrebe rýchlej a presnej identifikácie podnetov, než iné impulzy. Energiu mozog využíva nielen počas aktívneho premýšľania alebo práce. Aj v uvoľnenom a pokojovom režime má rýchly metabolizmus. Dokonca aj keď spíme, mozog filtruje a spracováva vonkajšie podnety a vnútorné signály z&nbsp;tela. Pre čo najefektívnejšiu činnosť mozgu je preto dôležité, aby sme mali zdravý životný štýl.&nbsp;Štúdie preukázali, že zníženie hydratácie mozgu o&nbsp;jedno percento môže viesť až k&nbsp;päťpercentnému zníženiu kognitívnych funkcií.

Mozog je ako obrovské letisko

Vedeli ste, že v&nbsp;mozgu sa nachádza približne 86 miliárd neurónov? Pritom každý jeden neurón sa spája s približne desaťtisíc ďalšími. Predstavte si to ako obrovské medzinárodné letisko, s 86 miliardami brán, kde na&nbsp;každej z&nbsp;nich je naplánovaných až desaťtisíc letov k&nbsp;iným bránam v rámci toho istého letiska. Každý let nesie jedinečný súbor informácií, ktoré zvonku či zvnútra ovplyvňujú naše telo. To je náš mozog – mimoriadne zaneprázdnené, neustále aktívne a neuveriteľne výkonné „letisko“.

Neuróny a&nbsp;ich prispôsobovanie sa

Neurogenéza, proces vytvárania nových neurónov, najviac prebieha ešte v&nbsp;období, keď sme len embryami. Čím sme starší, tým pomalšie tento proces funguje, ale nikdy sa nezastaví. Oblasti zapojené do učenia a pamäte, ako je hipokampus, generujú nové neuróny počas celého života, avšak už pomalším tempom ako v&nbsp;detstve. Mozog je pozoruhodný - ak sú niektoré z neurónov poškodené, pokúsi sa tok informácií presmerovať. Keď sa vrátime k analógii s&nbsp;letiskom, v&nbsp;prípade zatvorenia jednej alebo viacerých brán dôjde k&nbsp;presmerovaniu letov na ostatné brány. Termín pre túto adaptabilitu sa nazýva neuroplasticita. Vďaka nej sa mozog dokáže prispôsobiť zmenám, či už dobrovoľne alebo nútene. To je dôvod, prečo sa napríklad deti ľahšie učia cudzie jazyky a&nbsp;prečo sa v&nbsp;vo všeobecnosti v starobe učíme horšie.

Voda ako základná výživa pre mozog

Ľudský mozog je dostatočne pevný, aby udržal tvar a neovplyvnili ho malé zmeny z&nbsp;vonkajšieho prostredia. Približne 73 percent mozgu tvorí voda, takže hydratácia je najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, aby ste ho udržali v&nbsp;špičkovej kondícii. Voda je rozhodujúca v bunkovej komunikácii, odstraňovaní odpadu a transporte živín v mozgu. Keď sa mozog dehydratuje, čo i len trochu, kognitívny výkon môže klesnúť až o&nbsp;päť percent. Krátkodobá pamäť začína mať problémy už pri dvojpercentnom znížení hydratácie mozgu. Dlhodobá dehydratácia môže viesť k&nbsp;zmenšovaniu mozgových buniek a príznakom, ako je únava, problémy so spánkom a nedostatok duševnej jasnosti. Preto dostatočný príjem vody je to najlepšie, čo môžete pre svoj mozog urobiť.

Rýchlejší ako pretekári Formuly 1

Informácie v mozgu sa šíria rôznou rýchlosťou v závislosti od typu neurónu a jeho myelinizácie. Preto niektoré informácie mozog spracováva rýchlosťou&nbsp;431 kilometrov za hodinu a&nbsp;iné 1,6 kilometra za hodinu. Rýchlosť, akou mozog dokáže prijímať, interpretovať a reagovať na informácie, je životne dôležitou kognitívnou schopnosťou. Určuje, ako rýchlo dokážeme spracovať a pochopiť prichádzajúce podnety. Rýchlosť spracovania môže ovplyvniť veľa vecí, ako je kvalita neurónových sietí mozgu, silné neurónové spojenia alebo dobre fungujúce neurónové dráhy. Prispieva k&nbsp;tomu aj optimálna hladina neurotransmiterov, ako je dopamín a acetylcholín, ktoré môžu tiež zvýšiť efektívnu komunikáciu medzi neurónmi. Ukázalo sa, že aj fyzické cvičenie zvyšuje rýchlosť spracovania informácií. Zvyšuje totiž prietok krvi v&nbsp;mozgu, ktorá dodáva viac kyslíka a živín potrebných pre optimálnu funkciu mozgu.