Joseph DeRuvo pochádza z amerického štátu Connecticut a má 59 rokov. Na deň, kedy sa rozhodol odložiť topánky do skrine, si už presne nespomína, no z nejakého dôvodu si pamätá, že to bolo približne päť rokov pred uvedením prvého iPhonu na trh. No a to bolo v roku 2002. DeRuvo tak kráča naboso už vyše dve desaťročia.
Dôvodom, pre ktorý sa rozhodol vyzuť, boli deformity na chodidlách. Tie vznikli v dôsledku behania v teniskách. Lekár mu odporučil operáciu, no ešte pred ňou začal Joseph chodiť bosý, pretože pre bolesti už nemohol nosiť obuv. Od doktora sa navyše dozvedel, že skrutky, ktoré by mu pri chirurgickom zákroku vložili do chodidiel, obsahujú kov, na ktorý je DeRuvo alergický, a tým pádom operácia neprichádzala do úvahy.
Po pár dňoch bez obuvi si ale Joseph uvedomil zaujímavú vec: bolesti ustupovali a cítil sa oveľa lepšie. Rozhodol sa teda vyskúšať bosý životný štýl.
Nebolo to jednoduché. Hoci sa rodíme bosí, spoločnosť vyžaduje, aby sme na verejnosť chodili v topánkach. Dnes už síce normy nie sú také prísne, no koncom 20. storočia ešte na bosých jedincov v uliciach ľudia neboli zvyknutí. Joseph sa často stretával s tým, že ho odmietali vpustiť do rôznych prevádzok, to ho však neodradilo. Dnes by sa určite našli ľudia, ktorí by hovorili o diskriminácii a podobne, no Joseph nie je typ, ktorý by vyplakával a šiel hlavou proti múru. A tak si jednoducho kúpil voľné sandále, ktoré si obúva na miesta, kde sa obuv jednoducho vyžaduje. Nepotrebuje, aby sa kvôli jeho potrebám menili zaužívané zvyky, ani nechce nikoho pobúriť či rozhnevať.
So stúpaním na ostré predmety si nerobí ťažkú hlavu. Tvrdí, že stačí byť pozorný a všímať si okolie. Tvrdí, že keď vyjde z domu, začne byť ostražitý a málokedy sa mu stane, že by urobil krok, ktorý by mu spôsobil bolesť. Výnimkou sú zimné dni, keď sa na chodníkoch objaví posypová soľ. Chôdza po nej podľa Josepha naozaj bolí. Napriek tomu sa neobúva ani v zime.
