Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Jedna z najikonickejšie vyzerajúcich húb - muchotrávka červená (Amanita muscaria) je jedovatá huba z čeľade muchotrávkovitých. Otravu spôsobuje spoločný účinok muskarínu, muscimolu a kyseliny iboténovej. Huba spôsobuje vážne gastrointestinálne poruchy (silné vracanie a bolestivé hnačky). Okrem toho má rôzne halucinogénne účinky, ktoré sa líšia v závislosti od oblasti a odrody. Napríklad na Sibíri ju často používali pastieri, ktorí sa ňou chránili pred chladom. Nekonzumovali ju priamo, ale pili odvar z húb, čo im spôsobovalo euforické pocity, takže necítili chlad. Mnohí špekulujú, že muchotrávka stojí za slávnym opojným nápojom z védskych textov Indie - soma. Ten, kto ju okúsil a nezomrel, prešiel halucinogénnymi stavmi, silnou nevoľnosťou, svalovými kŕčmi, bludmi a mnohí aj kómou.

Ayahuasca – nápoj Peruánskych šamanov

Halucinogén známy ako ayahuasca, resp. „la purga“ má bohatú históriu. Špecifický proces jeho kultivácie, prípravy a spotreby je známy už od roku 900 pred Kristom. Hoci podľa prvých záznamov k použitiu ayahuascy došlo v Peru, látka neskôr prenikla do všetkých kútov južnej Ameriky. Indiáni ju považujú za najmocnejšiu liečivú rastlinu na Zemi. Zároveň je to aj droga pripravená z listov kríka Psychotria viridis spolu so stonkami vínnej révy. Psychedelický nápoj alebo čaj má veľa psychoaktívnych účinkov, zintenzívňuje prežívanie emócií a podľa niektorých má potenciál pri liečbe depresií. Niet divu, že prilákal do Peru obrovské množstvo zvedavých návštevníkov, ktorí túžia legálne vyskúšať tento halucinogén. Problémom je, že to robia bez toho, aby pochopili náboženský a rituálny význam jeho konzumácie.

Rastlina, ktorá stojí za kokaínom zaznamenala rozsiahle využitie ako rekreačná droga dávno predtým, než z nej rafinovali biely prášok. Listy koky prirodzene obsahujú alkaloid, ktorý dáva kokaínu euforické účinky a dosiahnete ho aj jednoduchým žuvaním listu alebo varením do podoby nápoja. Inkská ríša, ktorá sa nachádzala v andskom pohorí v dnešnej Južnej Ameriky, kultivovala listy koky už pred tritisíc rokmi, pričom ich spotreba sa rozšírila až na sever, do civilizácií žijúcich na Yucatáne. Koka je pôvodný ker z Ánd a a jeho listy sa zbierajú tri až šesť krát do roka. V Peru ich môžete kúpiť na trhu, pričom Indiáni v Andách ich bežne žujú. Čaj z koky si zase obľúbili mnohí turisti. Koka je vstupnou surovinou na výrobu práškovej, bielej kryštalickej hmoty - kokaínu, ktorý je najrozšírenejšou drogou na svete a prvýkrát ho vyrobil nemecký chemik Albert Niemann v roku 1860.

Vedeli ste, že človek sa prvýkrát stretol s marihuanou asi v neolite, mladšej dobe kamennej? Skupiny neolitických ľudí si začali budovať trvalé sídla a náhodou natrafili na konope - divoko rastúcu rastlinu. Najstaršie dôkazy o používaní konope pochádzajú z doby pred sedemtisíc rokmi v starom Babylone. Prvenstvo v pestovaní mala Čína, keďže najstarší historický dôkaz o využívaní rastliny pochádza z doby neolitu v údolí Žltej rieky pred 6 500 rokmi. Boli prví, ktorí konope využívali nielen ako materiál na šaty či laná, ale aj na konzumáciu. Hitom sa konope stalo v rímskych kruhoch v čase antiky, keď ho ľudia užívali „rekreačne“ kvôli omamným účinkom. Niektorí lekári v tom čase verili, že môže odpudzovať komáre, liečiť pohlavné choroby a dokonca zastaviť tok krvi. Rimania ho pridávali aj do pečiva, vďaka čomu mali „turbulentné“ stavy. Ani starí Gréci nepohrdli touto rastlinou - niektoré vína varili s konopnými listami.

V rámci najnovšieho archeologického výskumu vedci našli dôkazy zatiaľ prvého použitia omamnej látky. Išlo o ópium, ktoré obsahujú nedozreté makovice. V rámci novej štúdie sa výskumníci z Tel Aviv University pokúsili zistiť, kedy po prvýkrát ľudia začali užívať halucinogénne, či iné psychoaktívne drogy. Stopy ópia objavili v keramických nádobách neďaleko Tel Yehud, ktoré datujú do 14. storočia pred Kristom. Nádoby boli v hroboch a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili pri pohrebných ceremóniách. Objavom zároveň potvrdzujú historické texty a hypotézy, podľa ktorých ópium plnilo na Blízkom východe významnú kultúrnu a obchodnú úlohu. Okolo roku 3 400 pred Kristom Sumeri ako prví pestovali mak kvôli tzv. rekreačnému užívaniu drog, čo neskôr dotiahli takmer do dokonalosti Asýrčania. S ópiom ľudia začali celosvetovo obchodovať, takže sa rozšírilo do všetkých kútov sveta. Vyrábali z neho medikamenty určené takmer proti všetkému, od depresie cez poruchy spánku až po utlmovanie bolesti. Kvôli ópiu vznikli aj vojny, napríklad v 19. storočí medzi Čínou a Veľkou Britániou.