Pri pohľade na niektoré plemená psov si možno poviete, že by bez pomoci človeka boli totálne bezmocné. Pre niektorých majiteľov psov je dokonca aj myšlienka na to, že sa v uliciach potulujú tieto zvieratá bez pánov, priam zúfalá. Skúste si však predstaviť, že by ľudia z ničoho nič zmizli a psy by boli ponechané napospas osudu. Dokázali by prežiť?
Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že áno. Ich predkami sú predsa vlky, ktorým sa v divočine darí, a hoci väčšina plemien sa už dnes na svojich predkov ponáša len zďaleka, isté vzorce správania nezmenilo ani šľachtenie. Pes má rovnaký inštinkt prežitia ako vlk, akurát ho v opatere svojho majiteľa nemusí využívať. Dobre vie, ako loviť či živiť sa zvyškami, no prečo by to robil, keď pravidelne dostáva jedlo do misky?
Bez ľudí by psy jednoducho opäť zdiveli. Nie všetky by však zmiznutie nášho druhu prežili. Existuje obrovské množstvo plemien, pričom niektoré sú na život v divočine uspôsobené viac než iné. Psy s krátkym nosom, napríklad mopsy či buldogy, sú náchylné na zdravotné problémy, ktoré im často sťažujú dýchanie. Takéto plemená by mali do značnej miery obmedzenú schopnosť loviť. Tiež majú krátky chvost, a tak by boli pri interakcii s inými plemenami v nevýhode čo sa sociálnej stránky života týka.
Chvosty totiž slúžia aj na komunikáciu. Určite viete, že pes, ktorý vrtí chvostom, je šťastný, no a podobných signálov existuje viacero. Ak zviera nevie týmto spôsobom dať najavo svoje myšlienkové pochody, šanca, že si iný pes zle vyloží jeho správanie a dôjde k súboju, je oveľa vyššia. Vyššia pravdepodobnosť súboja znamená vyššiu šancu na zranenie, prípadnú infekciu a smrť. Na druhej strane by ľudia psy nijak neobmedzovali po reprodukčnej stránke, čo by znamenalo postupný zánik „čistokrvných“ plemien a vznik oveľa odolnejších miešancov.
Dochádzalo by aj k miešaniu psov s vlkmi. To sa koniec koncov deje už teraz a hlavnou bariérou v tomto krížení je existencia človeka.
Čo sa psychiky psa týka, stratou človeka by zrejme neutrpela. Ľudia psom obmedzujú ich prirodzené prejavy, napríklad hrabanie či značkovanie močením. Psy bez pánov by tak mohli dať prirodzený priechod svojim pudom a v konečnom dôsledku by boli takpovediac viac v pohode.
Keby sme teda zmizli, psy by sa mali lepšie. Avšak len v prípade, že by si dokázali zaobstarať potravu. Práve tá je totiž vo vzťahu psa a človeka pre zviera najdôležitejšia.
