Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

O&nbsp;tejto vojne vie málokto, no bola poriadne dlhá.&nbsp;&nbsp;Na dvoch stranách barikády stáli&nbsp;Holanďania vo vojne so súostrovím Scilly v rokoch 1651 až 1986. Asi len zázrakom za ten čas nikdy neprerástol spor do aktívneho konfliktu.&nbsp;Vojna začala, keď holandské námorníctvo požadovalo reparácie od kráľovských síl za lode, ktoré stratilo pri podpore.&nbsp;Holanďania nevideli dôvod vyhlásiť vojnu celému Anglicku, keď sa ich požiadavky nesplnili a preto roku 1651 teda vyhlásili vojnu konkrétne ostrovom Scilly.&nbsp;Tí neprotestovali a tak&nbsp;Holanďania odišli bez výstrelu.&nbsp;Nezvyčajné okolnosti vyhlásenia vojny malej časti národa ich však viedli k tomu, že zabudli oficiálne vyhlásiť mier.&nbsp;Pripomenul im to až v roku 1985 historik Roy Duncan, ktorý napísal holandskej ambasáde.&nbsp;Mierová zmluva bola napokon podpísaná 17. apríla 1986.

Odohrala sa v roku 1883&nbsp;a&nbsp;známa je aj ako Salónová vojna, keďže, mala klasický scenár ako vidíme v&nbsp;kovbojských filmoch. S jediným dôležitým rozdielom, nikto sa nezranil.&nbsp;Miestne úrady v Dodge City v rokoch 1881 až 1883 poverili mužov zákona, aby vyhnali skupinu obchodníkov a gangstrov špecializujúcich sa na salóny, prostitúciu a hazard.&nbsp;Väčšina gangu odišla z mesta, ale jeden podnikateľ, Luke Short, mal iný nápad.&nbsp;Pokračoval vo svojich podnikoch, kúpil si salón Long Branch a najímal si prostitútky, aby zabavili mužov.&nbsp;Dámy boli okamžite zatknuté miestnymi úradníkmi. Short bol rozčúlený, pretože ostatné zariadenia, zostali na pokoji.&nbsp;Short začal prestrelku s mestským úradníkom, ale ani jeden nebol zranený. Nakoniec Short a jeho priatelia museli opustiť mesto.&nbsp;Short potom založil skupinu pištoľníkov Dodge City Peace Commission, aby konfrontovali mestských úradníkov.&nbsp;V obave o svoje životy však úradníci súhlasili s kompromisom, ktorý Shortovi umožnil získať späť časť stratených peňazí a&nbsp;odpochodoval z mesta bez akéhokoľvek krviprelievania.&nbsp;

Absurdná vojna medzi americkým štátom Maine a britskou kanadskou provinciou New Brunswick v rokoch 1838 až 1839. Vojna vyplynula z hraničného sporu po skončení americkej občianskej vojny.&nbsp;Američania aj Kanaďania chceli získať oblasť známu kvalitným drevom. John Baker obsadil pôdu nárokovanú Kanaďanmi, vyhlásil oblasť za americkú republiku a pokúsil sa tam nasadiť vlastnú vládu. Kanaďania&nbsp; začali povstalcov zatýkať, no štát Maine sa rozhodol oficiálne uznať región ako jedno zo svojich miest.&nbsp;Napätie vyvrcholilo v roku 1838 v takzvanej bitke pri Caribou, keď sa Američania postavili kanadským drevorubačom, ktorí rúbali stromy na americkom pozemku.&nbsp;O&nbsp;slovo sa prihlásili zbrane, keď sa do konfliktu zamiešal medveď a zaútočil na Kanaďanov, ktorí ho zastrelili a utiekli.&nbsp;Nasledovala séria zatýkania úradníkov a noviny začali hovoriť o vojne.&nbsp;Veci eskalovali do tej miery, že do oblasti bolo vyslaných 50-tisíc amerických vojakov.&nbsp;Diplomati na oboch stranách sa však dokázali dohodnúť skôr, ako začali svišťať guľky.&nbsp;

Rovnako ako vojna v Aroostooku, aj Medová vojna bola o pôde.&nbsp;Tentokrát boli stranami Missouri a&nbsp;Iowa.&nbsp;Hlavné udalosti sa začali v roku 1939, keď bol zatknutý vyberač daní z Missouri.&nbsp;Missouri reagovala vyslaním svojej armády do oblasti a Iowa vytvorila dobrovoľnícku milíciu, aby sa s nimi stretla.&nbsp;Situácia sa vyhrotila, keď boli vojaci Missouri obvinení zo špionáže.&nbsp;S rastúcim napätím bola federálna vláda nútená odpovedať na otázku, kde v regióne začína a končí jurisdikcia každého štátu.&nbsp;Nakoniec sa spor podarilo vyrovnať mierovou cestou.