335-ročná vojna
O tejto vojne vie málokto, no bola poriadne dlhá. Na dvoch stranách barikády stáli Holanďania vo vojne so súostrovím Scilly v rokoch 1651 až 1986. Asi len zázrakom za ten čas nikdy neprerástol spor do aktívneho konfliktu. Vojna začala, keď holandské námorníctvo požadovalo reparácie od kráľovských síl za lode, ktoré stratilo pri podpore. Holanďania nevideli dôvod vyhlásiť vojnu celému Anglicku, keď sa ich požiadavky nesplnili a preto roku 1651 teda vyhlásili vojnu konkrétne ostrovom Scilly. Tí neprotestovali a tak Holanďania odišli bez výstrelu. Nezvyčajné okolnosti vyhlásenia vojny malej časti národa ich však viedli k tomu, že zabudli oficiálne vyhlásiť mier. Pripomenul im to až v roku 1985 historik Roy Duncan, ktorý napísal holandskej ambasáde. Mierová zmluva bola napokon podpísaná 17. apríla 1986.
Vojna v Dodge City
Odohrala sa v roku 1883 a známa je aj ako Salónová vojna, keďže, mala klasický scenár ako vidíme v kovbojských filmoch. S jediným dôležitým rozdielom, nikto sa nezranil. Miestne úrady v Dodge City v rokoch 1881 až 1883 poverili mužov zákona, aby vyhnali skupinu obchodníkov a gangstrov špecializujúcich sa na salóny, prostitúciu a hazard. Väčšina gangu odišla z mesta, ale jeden podnikateľ, Luke Short, mal iný nápad. Pokračoval vo svojich podnikoch, kúpil si salón Long Branch a najímal si prostitútky, aby zabavili mužov. Dámy boli okamžite zatknuté miestnymi úradníkmi. Short bol rozčúlený, pretože ostatné zariadenia, zostali na pokoji. Short začal prestrelku s mestským úradníkom, ale ani jeden nebol zranený. Nakoniec Short a jeho priatelia museli opustiť mesto. Short potom založil skupinu pištoľníkov Dodge City Peace Commission, aby konfrontovali mestských úradníkov. V obave o svoje životy však úradníci súhlasili s kompromisom, ktorý Shortovi umožnil získať späť časť stratených peňazí a odpochodoval z mesta bez akéhokoľvek krviprelievania.
Vojna v Aroostooku
Absurdná vojna medzi americkým štátom Maine a britskou kanadskou provinciou New Brunswick v rokoch 1838 až 1839. Vojna vyplynula z hraničného sporu po skončení americkej občianskej vojny. Američania aj Kanaďania chceli získať oblasť známu kvalitným drevom. John Baker obsadil pôdu nárokovanú Kanaďanmi, vyhlásil oblasť za americkú republiku a pokúsil sa tam nasadiť vlastnú vládu. Kanaďania začali povstalcov zatýkať, no štát Maine sa rozhodol oficiálne uznať región ako jedno zo svojich miest. Napätie vyvrcholilo v roku 1838 v takzvanej bitke pri Caribou, keď sa Američania postavili kanadským drevorubačom, ktorí rúbali stromy na americkom pozemku. O slovo sa prihlásili zbrane, keď sa do konfliktu zamiešal medveď a zaútočil na Kanaďanov, ktorí ho zastrelili a utiekli. Nasledovala séria zatýkania úradníkov a noviny začali hovoriť o vojne. Veci eskalovali do tej miery, že do oblasti bolo vyslaných 50-tisíc amerických vojakov. Diplomati na oboch stranách sa však dokázali dohodnúť skôr, ako začali svišťať guľky.
Medová vojna
Rovnako ako vojna v Aroostooku, aj Medová vojna bola o pôde. Tentokrát boli stranami Missouri a Iowa. Hlavné udalosti sa začali v roku 1939, keď bol zatknutý vyberač daní z Missouri. Missouri reagovala vyslaním svojej armády do oblasti a Iowa vytvorila dobrovoľnícku milíciu, aby sa s nimi stretla. Situácia sa vyhrotila, keď boli vojaci Missouri obvinení zo špionáže. S rastúcim napätím bola federálna vláda nútená odpovedať na otázku, kde v regióne začína a končí jurisdikcia každého štátu. Nakoniec sa spor podarilo vyrovnať mierovou cestou.
