Je najstarším podnikom na Slovensku, fungujúcim na svojom mieste už od roku 1797 a&nbsp;zároveň najstarším výrobcom lahodnej pochutiny z&nbsp;ovčieho a&nbsp;kravského mlieka v&nbsp;Európe. Bryndziareň a&nbsp;syráreň vo Zvolenskej Slatine je jednou zo štyroch prevádzok svojho druhu na našom území, kde dokážu ročne vyprodukovať okolo 800-1 000 ton bryndze. Momentálne v&nbsp;nej pracuje asi 50 ľudí a&nbsp;hoci tu podobne ako v&nbsp;mnohých iných podnikoch prežívajú ťažké časy, snažia sa nepodľahnúť skepse a&nbsp;naďalej dodávať na trh mliečne výrobky najvyššej kvality. Za akú cenu, to je už téma na pomerne dlhú debatu.

„Zrejme ako všetkým priniesla pandémie kovidu aj nám trápenie a&nbsp;neistotu. Na jej začiatku padli ceny energií, teraz sa však deje presný opak s&nbsp;násobne väčším dosahom,“ hovorí riaditeľ Bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine Sven Harman. Doslova šialený rast cien energií sa podľa neho na cenách potravín ešte len prejaví, aj keď konečné slovo budú mať predajcovia. Slatinskí bryndziari bojujú o zreálnenie odbytových cien, ktoré sú zatiaľ obchodnými reťazcami tlačené dole, na druhej strane sa otvára otázka, ako by sa zdraženie bryndze prejavilo na jej predaji. Pohybujeme sa v akomsi začarovanom kruhu, ktorý má viacero príčin a začína sa už u samotných oviec. Napriek zvýšeným dotáciám do ovčiarstva sa stále ešte len približujeme k poľnohospodársky vyspelejším krajinám.

Nikdy nemali nadbytok zamestnancov, v poslednom čase sa však situácia ešte zhoršuje. Týka sa to aj bačov, ktorých by mohli v Roľníckom družstve v Slovenskej Ľupči pomaly vyvažovať zlatom. „Dobré salaše majú stabilné osádky ľudí, ale zároveň platí, že fluktuácia je naozaj obrovská. Z jedného z našich dvoch salašov každý rok odchádzajú traja ľudia. Len kde zohnať náhradu? Vypadla jedna alebo dokonca jeden aj pol generácie. Nieto ani študenta, ani dôchodcu, ktorý by bol ochotný túto prácu robiť,“ hovorí predseda družstva Igor Nemčok. Podmienky pritom nie sú najhoršie. K platu 1 000 – 1 100 eur v hrubom prináležia aj stravné lístky, ubytovanie zadarmo je tiež zabezpečené. „Za pastiermi často chodím a veľa sa rozprávame. Za danej situácie som rád, že na tých stálych, ktorí u nás pracujú, je stopercentné spoľahnutie,“ teší predsedu.

Bačovia nad zlato

Paradoxom je, že bryndza sa na Slovensko prakticky neimportuje a&nbsp;jej cenu v&nbsp;rámci krajiny by tak mali diktovať výrobcovia. „Napriek tomu je, bohužiaľ, naša vyjednávacia pozícia slabá. Nedávno som v&nbsp;obchodnom reťazci zaregistroval pri 250-gramovej bryndzi takú nízku cenu, že nepokrývala ani hodnotu suroviny,“ poukazuje Sven Harman na diktát akciových cien. Druhou vecou sú bezkonkurenčné ceny dovážaných potravín. „Kilo nemeckého jogurtu kúpite aj po zohľadnení ceny za dopravu za dve eurá a&nbsp;kilo porovnateľného jogurtu zo Seliec za tri. Povedzte, ako je to možné? Aj keby tam mali akokoľvek modernejšie fabriky a&nbsp;dokonalejšie výrobné postupy, nemôže dôjsť k&nbsp;takýmto rozdielom. Všetko je o&nbsp;dotačnom systéme, ktorý umožňuje prebytky z&nbsp;danej krajiny vyviezť k nám. Tento dotačný systém však nefunguje pre všetky krajiny EÚ rovnako a&nbsp;pritom mal fungovať už pred rokmi, aby boli podmienky rovnaké. Na Trabante predsa nemôžete súperiť s&nbsp;Ferrari,“ dodáva Sven Harman.

Optimálna odbytová cena kila miešanej bryndze (z&nbsp;ovčieho a&nbsp;kravského mlieka v&nbsp;pomere 50 na 50) by sa mala podľa jeho odhadu pohybovať medzi 8-9 eurami, pri čisto ovčej okolo 12 eur. Po prirátaní obchodných marží by sa tak koncový spo­trebiteľ pri pohľade na cenovku určite nepotešil. „Opäť však musím zopakovať, že súčasná cena bryndze nezodpovedá výrobným nákladom. Primeraný zisk? To je utópia. Hovorme teda o&nbsp;potrebe aspoň minimálneho zisku, aby mohol podnik, ako je ten náš, normálne fungovať,“ vysvetľuje jeho riaditeľ.

Na druhej strane je mu jasné, že zvýšenie cien by mohlo mať negatívny vplyv na predaj. „Vždy sa povie, že jesť sa musí, ale otázka znie – čo sa bude jesť? Pečivo alebo cestoviny určite áno, tam nemáte na výber. Pri&nbsp;bryndzi áno, buď kúpite, alebo nie. Môže sa stať, že jej budú ľudia konzumovať menej,“ obáva sa Sven Harman neistých čias a&nbsp;zložitej situácie, z&nbsp;ktorej len ťažko nájsť východisko. Zo Zvolenskej Slatiny vyvážajú malú časť bryndze do Poľska a&nbsp;Česka, gro však tvorí domáci trh. Odbyt išiel v&nbsp;ostatnom období dole. „Kým kedysi sa u&nbsp;nás počas mája vyrobilo a&nbsp;predalo 120-130 ton bryndze a&nbsp;jeden rok dokonca až 150 ton, teraz sa v&nbsp;takomto objeme pohybujeme nie počas jedného, ale dvoch až troch mesiacov,“ bilancuje. Májová, lepšie povedane letná bryndza, do ktorej sa prenáša čerstvá a&nbsp;pestrá ovčia potrava z&nbsp;pasienkov, je u&nbsp;ľudí stále najviac v&nbsp;kurze. Najlepšia je podľa Svena Harmana v&nbsp;júni.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Na ceste k&nbsp;lepšiemu, ale stále ďaleko za okolitými krajinami. Asi tak hodnotí dotačnú politiku štátu predseda Zväzu chovateľov oviec a&nbsp;kôz na Slovensku Igor Nemčok, ktorý je zároveň predsedom Roľníckeho družstva Hron v&nbsp;Slovenskej Ľupči. Poľnohospodári navyše čelia extrémnej vlne zdražovania vstupov, aké si za štyridsať rokov, čo v&nbsp;družstve v&nbsp;rôznych funkciách pôsobí, zrejme nepamätá. Výrazný vplyv to bude mať, samozrejme, aj na cenu ovčieho mlieka. „Ovce boli vždy hodnotené ako najpevnejší pilier živočíšnej výroby. Za posledných osem rokov došlo na Slovensku k&nbsp;ich poklesu približne o&nbsp;100-tisíc kusov až na úroveň 297-tisíc kusov. Z&nbsp;tohto pohľadu ma teší, že vďaka podporám sa nám k&nbsp;dnešnému dňu podarilo zodvihnúť ovčiu populáciu na 311-tisíc kusov. Práve výška podpory je druhý pozitívny krok. Vlani to bolo na ovcu, ktorá nie je zapojená do kontroly úžitkovosti, 51 eur, na zapojenú 71 eur. Výrazne to pomohlo, ale aj tak treba povedať, že pri výrobe ovčieho mlieka vzniká obrovská strata a&nbsp;tá bude ešte narastať,“ nepochybuje Igor Nemčok.

Za všetko hovoria čísla, ktoré môžu nielen poľnohospodárom naháňať zimomriavky. „V&nbsp;našom roľníckom družstve sme si urobili štatistiky za posledné tri mesiace a&nbsp;vyšlo nám nasledovné: nafta vzrástla o&nbsp;57 percent, hydraulický olej o&nbsp;66 percent, motorový olej o&nbsp;34 percent, kŕmna zmes pre ovce o&nbsp;46 percent, elektrická energia o&nbsp;83 percent. Ak sme tonu močoviny nakupovali v&nbsp;minulosti za 350 eur, teraz je jej cena 1&nbsp;250 eur, cena hnojiva liadok vyskočila zo 160 približne na 700 eur. Bez zohľadnenia týchto čísiel boli výrobné náklady na liter ovčieho mlieka zhruba na úrovni 1,5 eura, no keď sme ich s&nbsp;ďalšími chovateľmi oviec zarátali, vyšli nám náklady na 2,39 eura,“ dodáva Igor Nemčok. Družstvo, ktorému šéfuje, dodáva (popri kravskom) ovčie mlieko aj do Bryndziarne a&nbsp;syrárne vo Zvolenskej Slatine. Namieste je, samozrejme, otázka, za akú cenu. „Je to 1,2 eura za liter,“ podčiarkuje Igor Nemčok reťazec čísel, na konci ktorých je pre družstvo už dnes nemalá strata. V&nbsp;nadchádzajúcom období tak môže viesť so Svenom Harmanom nejednu filozofickú debatu o&nbsp;tom, ako nastaviť cenu ovčieho mlieka do novej zmluvy.

Na Roľníckom družstve v&nbsp;Slovenskej Ľupči chovajú francúzske ovčie plemeno lacaune (na Slovensku asi 50-tisíc kusov), ktoré je najvhodnejšie práve na produkciu mlieka. „Francúzi dokážu z&nbsp;jednej ovce nadojiť ročne 280 litrov mlieka za rok, nám sa na jednej farme podarilo minulý rok dopracovať až k&nbsp;méte 282 litrov. Na tom, aby ste dosiahli takéto výsledky, však treba roky intenzívne pracovať. Je to celý komplex vecí. V&nbsp;prvom rade tieto ovce nestačí len pásť, musia sa dokrmovať kukuričnou silážou a&nbsp;jadrovým krmivom, ktorého nárast ceny som už spomínal. Je to začarovaný kruh, riešiteľný len aktívnou pomocou štátu. Hoci dotácia na ovcu je už dnes na Slovensku slušná, keď k&nbsp;nám prídu chovatelia z&nbsp;balkánskych krajín, hovoria o&nbsp;dlhodobej dotácii 90 až 95 eur. U&nbsp;nás bola ešte pred piatimi-šiestimi rokmi na úrovni 28 eur. Kým na Slovensku chováme niečo vyše 300-tisíc kusov oviec, v&nbsp;Rumunsku (krajina asi so&nbsp;4-krát väčšou populáciou a&nbsp;5-krát väčšou rozlohou ako SR – pozn. red.) je to 10 miliónov oviec. Teoreticky by boli schopní zaplaviť nás lacnejším mliekom, aj keď reálne sú schopní ovčie produkty spotrebovať v&nbsp;rámci vlastnej krajiny,“ dodáva Igor Nemčok.

Popri produkcii mlieka je ďalším dôležitým faktorom chovu oviec krajinotvorba, teda spásanie lúk. Na tento účel slúžia najmä plemená cigája a&nbsp;zošľachtená valaška s&nbsp;maximálnou dojivosťou len okolo 100 litrov, ktoré sú chované v&nbsp;náročnejších klimatických podmienkach. „Na to, aby ich bolo možné chovať a&nbsp;plnili svoju úlohu v&nbsp;krajine, však tiež treba finančnú podporu. V&nbsp;Rakúsku, kam chodíme kupovať plemenné barany, sme sa rozprávali s&nbsp;majiteľmi asi 35-hektárovej farmy, ktorí poberajú podporu spolu 900 eur na hektár. Potom krajina vyzerá tak, ako vyzerá a&nbsp;môže spätne ťažiť napríklad aj z&nbsp;veľmi obľúbenej agroturistiky. My sa v&nbsp;tomto smere s&nbsp;podporou 300 eur na hektár môžeme len ťažko oháňať. Keď hovoríme o&nbsp;dotáciách na pôdu z&nbsp;prostriedkov Európskej únie, už v&nbsp;roku 2014 mali byť dorovnané každej členskej krajine na rovnakú úroveň. Dnes sa v&nbsp;tejto súvislosti hovorí o&nbsp;roku 2028, ale aj tak sa obávam, že sa tak nestane. V&nbsp;každom prípade je však najdôležitejšia štátna podpora,“ zdôrazňuje Igor Nemčok. Podobne ako Sven Harman hovorí o&nbsp;potrebe zachovania celého reťazca, kde vypadnutie jedného článku môže mať nedozerné následky. Touto témou sa treba intenzívne zaoberať, aby potravinová bezpečnosť a&nbsp;sebestačnosť neostala len prázdnym slovom – nielen pri kvalitných mliečnych výrobkoch.

Bude z bryndze luxusný tovar? Cena neodráža výrobné náklady

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Bude z bryndze luxusný tovar? Cena neodráža výrobné náklady

Súvisiace články

Šialené predmety, ktoré boli ľudia schopní zjesť kvôli sláve

Jenny: Orangutan, ktorý pomohol Darwinovi rozvinúť teóriu evolúcie

Beštiálne vraždy, z ktorých ľuďom tuhne krv v žilách

Čo ste nevedeli o najhriešnejších mestách Sodome a Gomore?

Pôdny test, ktorý si spravíte aj doma: Čo porastie vo vašej záhrade?

Najdivnejšie zadky v živočíšnej ríši: Jedno zviera ním aj dýcha

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás