Bravúrna vedkyňa, o ktorej ste nepočuli: Mary Somervillovou muži pohŕdali

Napriek neprajníkom ju londýnsky Morning Star po jej skone v nekrológu nazval „kráľovnou vedy 19. storočia“. Pozoruhodná žena, ktorá na školu nemala čas, podporovala právo žien na vzdelanie, obohatila o nové poznatky astronómiu i matematiku, napísala niekoľko odborných kníh. Ani to všetko nestačilo na to, aby sa vo svojej dobe mohla stať riadnou členkou britskej učenej Kráľovskej spoločnosti. Dnes je jej busta vo vestibule tejto inštitúcie.

Na svet prišla v menšom škótskom mestečku Jedburgh, ležiacom necelých desať kilometrov od hraníc s Anglickom. Otec sir William George Fairfax bol admirál námorníctva a matka Margaret sa venovala domácnosti a deťom. Porodila ich sedem, tri zomreli v detstve, Mary sa narodila ako druhá zo štyroch súrodencov, ktorí prežili. Napriek otcovmu šľachtickému titulu rodina žila v chudobe. Platy námorníckych dôstojníkov boli také nízke, že matka sa rozhodla o živobytie postarať pestovaním ovocia a zeleniny a chovom kráv. Popri práci na hospodárstve jej však nezostával čas na výchovu detí. Mary neskôr priznala, že v detstve sa sotva naučila čítať a písať, pretože buď pomáhala v domácnosti, alebo sa túlala vonku. V rokoch dospievania označila samu seba za „divoké stvorenie“. Rázny koniec jej túlaniu spravil otec.

Po návrate z jednej z námorných ciest zistil, že Mary má problém s písaním a vie len čo-to prečítať z Biblie. Nepatril k liberálom, ktorí by podporovali štúdium žien, no aj tak sa rozhodol vziať dcérino vzdelávanie do vlastných rúk. Bol presvedčený, že dievčatá by mali vedieť dobre čítať, písať a počítať, aby po vydaji v domácnosti mohli viesť účty. Po otcovej domácej výučbe rodičia poslali desaťročnú Mary na rok do internátnej školy. V nej nielenže získala základy matematiky a zdokonalila sa v čítaní, venovala sa aj anglickej a francúzskej gramatike. Po návrate domov matka nesúhlasila s jej ďalším vzdelávaním a trvala na plnení domácich povinností.

Mary však učarovala otcova rozsiahla knižnica, a keď mala čo i len chvíľu voľna, ponorila sa do čítania. To zasa prekážalo tete Janet, príbuznej z otcovej strany, ktorá žila v ich rodine a neustále podpichovala jej matku, prečo jej to nezakáže. „Nechápem, načo to dievča márni čas čítaním. Nikdy nedokáže toľko, ako keby bola muž.“ Podľa nej sa mala naučiť viesť domácnosť, ručné práce, veci, ktoré sa jej zídu v manželstve. Jej časté zlomyseľné poznámky našli ohlas u Margaret Fairfaxovej, a tak rodičia poslali Mary do vidieckej školy, aby sa naučila vyšívať, šiť, danosti potrebné pre budúcu matku rodiny. Mary bola pobúrená, že rodičia dali na tetine slová, a neskôr povedala: „Ak žena túži po vzdelaní, mala by mať právo získať ho rovnako ako muž. V škole učiteľom stačilo, že dievčatá vedeli čítať Bibliu. Iba niektoré sa naučili aj písať. Považovala som to za nespravodlivé.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vo vidieckej škole Mary nebola spokojná. Mala inú predstavu o svojom ďalšom vzdelávaní. Našťastie si nadanú žiačku všimol riaditeľ a dával jej súkromné hodiny, najmä z prírodovedných predmetov. Zvládla však aj latinčinu, a tak sa jej rozšíril obzor o čítanie kníh v tomto jazyku. Keď Fairfaxovci odišli na letné prázdniny k príbuzným do Burntislandu, zaujala ju strýkova knižnica. Začítala sa do kníh o geometrii a algebre, ale zlákali ju aj učebnice starej gréčtiny. Vtedy si aj jej rodičia uvedomili, že ich dcéra skutočne túži po štúdiu. Čiastočne ustúpili a súhlasili, aby odišla do Edinburghu, naučila sa základy aritmetiky a zdokonalila sa v anglickej gramatike.

Mary to však stále nestačilo. Mala iné zámery, ale nedokázala sa vymaniť z ustálených spoločenských zvyklostí. Ako dievča z dobrej rodiny sa podvolila a naučila sa duchaplne konverzovať, hrať na klavíri, maľovať, vedela sa správať v spoločnosti a zvládala domáce práce. Popri tejto „povinnej“ činnosti si vždy našla chvíľku, aby sa zaoberala obľúbenou matematikou. Rodičia jej to tolerovali, hovorili si, že keď sa vydá, prestane aj so svojimi „čudnými“ záľubami. A hneď začali konať. V roku 1804 jej predstavili vzdialeného bratranca Samuela Greiga, poručíka v námorníctve. O niekoľko mesiacov ešte v tom istom roku sa zosobášili.

Mary v manželstve nebola šťastná. Samuel bol typický konzervatívny muž, ktorý starostlivosť o domácnosť nechal na manželkiných pleciach. Rozhodne ju nemienil podporovať v jej záujmoch. Ani by na ne nebola mala čas, pretože počas troch rokov priviedla na svet dve deti. Po narodení druhého potomka, po trojročnom manželstve jej manžel v roku 1807 zomrel. Mladá vdova po ňom zdedila menšiu sumu peňazí a za všetky si nakúpila odborné publikácie. Tento krok sa opäť stretol s nepochopením u jej rodičov. Vyčítali jej spôsob života, kritizovali ju, že si dedičstvo neodložila, ale ho premárnila, že nevie hospodáriť. Podľa nich potrebuje pevnú mužskú ruku, a tak ju zakrátko donútili k druhej svadbe. Aj tentoraz jej ženícha vyberali oni a opäť to bol bratranec, lekár William Somerville. Ak počítali s tým, že v domácnosti zavedie zaužívaný konvenčný poriadok a zmení myslenie ich dcéry, zmýlili sa. William bol úplne iný než Marin prvý manžel. Tento kultivovaný a dobre vyzerajúci muž s vyberanými spôsobmi nielenže manželku v jej „čudných“ záujmoch povzbudzoval a podporoval, bol na ňu aj patrične pyšný a zoznámil ju s mnohými významnými vedcami tej doby.

Tým, že Mary našla pochopenie u manžela a mala v ňom oporu, mohla sa konečne venovať vede, ako aj písaniu a publikovaniu vedeckých článkov a kníh. A to všetko bez patričného vzdelania, ako samouk. V prvom diele reinterpretovala prácu Nebeská mechanika známeho francúzskeho matematika, fyzika, astronóma a politika Pierra Simona de Laplace. Zaujímavá bola aj jej ďalšia publikácia O súvislostiach fyzikálnych vied, v ktorej hľadala súvislosti medzi mechanikou, astronómiou a príbuznými vednými odbormi. Napísala ju zrozumiteľným a čitateľsky príťažlivým štýlom a kniha získala značnú popularitu. Dokonca ju vydali vo vyššom náklade než spis Principia významného anglického fyzika, matematika a filozofa Isaaca Newtona. Jej tretie dielo malo názov Fyzikálny zemepis a za­oberalo sa zemským povrchom, morami, vzduchom a rôznymi formami života na zemi. Knihy Mary Somervillovej mali úspech a používali sa aj ako učebnice na vysokých školách. Mnohí mužskí kolegovia ju však zámerne prehliadali, znevažovali a podceňovali napriek tomu, že ona i jej práce si získavali popularitu. Bola žena – jej úspech nedokázali prijať.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V roku 1833 sa manželia Somervillovci aj s deťmi presťahovali do Talianska. Dôvodom boli Williamove zdravotné problémy, ktoré si vyžadovali teplé podnebie. Neváhali ani chvíľu a usadili sa vo Florencii. Celá rodina si túto krajinu zamilovala. Prežili v nej šťastných 27 rokov až do Williamovej smrti v roku 1860. Užialená Mary po jeho skone nedokázala naďalej žiť vo Florencii, kde jej všetko pripomínalo milovaného manžela, preto sa presťahovala do Neapola. Pokiaľ ide o prácu, Mary nezaháľala ani v Taliansku. Udržiavala čulú korešpondenciu s mnohými kolegami v Anglicku, na diaľku sa zapojila do viacerých projektov, riešila s nimi rôzne teórie. Pokračovala aj vo svojej práci, komunikovala s mnohými poprednými talianskymi vedcami, zaujímala sa o najnovšie objavy v astronómii.

V súkromnom živote nechcela zopakovať správanie svojich rodičov, ktorí na Mary a jej súrodencov nemali čas. Podarilo sa jej to len čiastočne. S manželom veľa cestovali, takže deti zverili do opatery pestúnok, a keď potomstvo trochu vyrástlo, starala sa oň nemecká guvernantka. Z prvého manželstva sa dospelosti dožil iba starší syn Worozow Greig. Bol úspešný londýnsky právnik a jeho manželstvo s Agnes Grahamovou bolo bezdetné. Zomrel krátko po dovŕšení 60 rokov a jeho mama sa nikdy nedozvedela, že mala vnučku. Ako študent na Cambridge­skej univerzite splodil dcéru Jane. Poskytoval jej finančné prostriedky, no nikomu o nej nepovedal. Manželka sa o jeho nemanželskej dcére dozvedela až po jeho smrti. V druhom manželstve s Williamom Somervillom Mary porodila štyri deti, dospelosti sa dožili len dcéry Martha a Mary. Ani jedna sa nevydala, zostali slobodné a bez potomkov, po otcovej smrti žili v spoločnej domácnosti s matkou.

Mary Smervillová ani na sklonku života nepoľavila zo svojich pracovných aktivít. Dva roky pred smrťou jej ako 89-ročnej vyšla posledná kniha Molekulárna a mikroskopická veda. Okrem vedy svoj záujem upriamila na práva žien. Aktívne bojovala za volebné právo pre ženy, ako aj za právo na ich vzdelanie. Napísala autobiografiu, v ktorej veľmi podrobne opísala všetky prekážky, ktoré po celý život ako žena musela prekonávať. Otvorene kritizovala súdobú britskú spoločnosť a zákony, ktoré vyznievali pre ženy nepriaznivo a spôsobovali im v živote mnohé problémy. Najmä pokiaľ šlo o ich uplatnenie v pracovnej sfére. Mary vďačí angličtina za slovo „scientist“ – vedec. Dovtedy sa vedci spomínali ako „man of science“ – muž vedy. Pre ženu vedkyňu pomenovanie nebolo, so ženami sa v tejto oblasti akosi nepočítalo. Mary Sommervillová zomrela pokojne v spánku vo veku 92 rokov. Posledný večer svojho života ešte študovala kvaternióny, komplexné čísla zložené zo štyroch čísel rôzneho druhu. Milovanej matematike sa venovala do poslednej chvíle.