Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Čo nás desí pri stretnutí s&nbsp;inými?&nbsp;

Možno to poznáte. Stretnete niekoho len tak na ulici a&nbsp;máte z&nbsp;neho husiu kožu. Bez toho, aby čokoľvek povedal či urobil. Veda už dnes vie, čo je za tým. Štúdia uskutočnila rozhovory s 1342 dobrovoľníkmi a spýtala sa ich, prečo pri stretnutí s neznámym pociťovali nepríjemné pocity. Zaujímavé, že ich strašilo, ak iní vyzerali ako klauni, alebo boli neupravení. Do zoznamu sa dostali aj ľudia, ktorí zbierajú bábiky, hmyz alebo plazy. Aj pozorovatelia vtákov. Nečakaný smiech, čudný úsmev alebo časté olizovanie pier môže tiež spôsobiť, že si ostatní budú chcieť udržiavať odstup. Ak teda chcete spraviť dobrý dojem, nerobte to!

Ako rýchlo sa vieme naučiť orientovať podľa zvukov?

Nemáme v&nbsp;sebe sonar ako netopiere, ale ukazuje sa, že aj človek má talent na to, aby sa naučil orientovať podľa zvukov. Štúdia, ktorá bola publikovaná v roku 2021, zistila, že napríklad nevidomí, ale aj vidiaci ľudia, ktorí nepoužívajú zrak, sa dokážu naučiť navigovať pomocou echolokácie do desiatich týždňov. Nielenže sa mohli pohybovať v bludisku, ale interpretáciou ozveny, ktorá sa vracala, dobrovoľníci dokázali nájsť správnu orientáciu a&nbsp;rozpoznať veľkosť predmetov v&nbsp;bludisku len pomocou odrazu zvukových vĺn.&nbsp;

Extrémne dôležité hlavne pri vyšetrovaní vrážd. Najväčší experiment na svete s cieľom dozvedieť sa viac o forenznej analýze skúmal hmyz, ktorý sa objaví na mŕtvom tele. Keď je mŕtvola ponechaná vonku, tento hmyz kolonizuje telo a poskytuje množstvo informácií. Muchy a chrobáky môžu poskytnúť forenzným entomológom čas smrti, odhaliť prítomnosť drog aj to, či obeť zomrela inde a na akom mieste. Na lepšie pochopenie tohto procesu štúdia z roku 2022 umiestnila mŕtve prasiatka do takmer 70 nádob a kufrov a nechala ich vonku. Posúdením toho, ako sa ploštice a vajíčka hromadili na vonkajšej strane nádob, ktoré larvy sa dostali dovnútra a mŕtvy hmyz infikoval telo, mohli výskumníci získať základy toxikológie, premiestňovania tela, okolností a času smrti a ako počasie ovplyvnilo rozklad ošípaných. Hmyz je teda pri určovaní smrti najkľúčovejším vyšetrovateľom.&nbsp;

Voda sa pomocou nového experimentu zmenila na zlatú kovovú látku a&nbsp;ukázalo sa, že väčšina predmetov sa pri vysokom tlaku môže skutočne stať kovom. Pri silnom rozdrvení sa ich atómy alebo molekuly naštrbia tak pevne, že si vymenia elektróny. To môže látke pridať vlastnosti, ako je vedenie elektriny. Ale premena vody na kov čelí zvláštnym výzvam. Po prvé, potrebuje veľký tlak, asi 15 miliónov atmosfér. Po druhé, takýto experiment vyžaduje alkalické kovy, ako je sodík a draslík, pretože rýchlo zdieľajú elektróny. V roku 2021 sa však podarilo to, čo chceli dosiahnuť alchymisti stovky rokov. Vedci premenili vodu na kov spomalením výbušnej reakcie. To sa dosiahlo prácou vo vákuovej komore a vystavením dvoch alkalických kovov vodnej pare. Výsledná kvapka kovu trvala len niekoľko sekúnd, ale podobala sa zlatu a viedla elektrinu. &nbsp;

Poviete si že ide o&nbsp;skutočne uletený experiment, ale výskumníkom v Izraeli táto otázka nedala spávať. Preto postavili pre ryby akési mobilné akváriá na kolieskach, v&nbsp;ktorých sa mali pohybovať po súši. Výsledky boli prekvapivé. Šesť zlatých rybiek bolo vycvičených na pilotovanie. Najprv ryby plávali nepravidelne, ale potom sa zdalo, že pochopili situáciu a ich pohyby sa stali premyslenejšími a uvoľnenejšími. Zlatá rybka sa skutočne rýchlo naučila, ako prinútiť svoje akvárium, aby jazdilo vpred, S jednoduchým nácvikom prekážok a množstvom maškŕt, prestali ryby bezcieľne jazdiť po miestnosti a zamierili rovno k cieľom. Po dosiahnutí cieľa boli odmenení občerstvením. Keď sa im do cesty postavili prekážky, ryby sa naučili jazdiť okolo nich, aby sa dostali k&nbsp;cieľu. Zdá sa, že sú vynaliezavejšie, ako si myslíme.