Aj psom s vekom pribúdajú starosti: Viete, čo ich trápi?

Hovorí sa, že psy starnú podobným spôsobom ako ľudia. Podľa Života ich začínajú viac prenasledovať zdravotné problémy, sú náchylnejšie na vážne ochorenia, akým je rakovina či mŕtvica, stávajú sa menej pohyblivými napríklad v dôsledku problémov s kĺbmi, môže sa u nich rozvinúť demencia. Slabne nielen ich kondícia, ale aj zmysly. Môžu ohluchnúť, oslepnúť či bojovať s inkontinenciou. A aj keď v takých chvíľach nesumarizujú svoj život, nepremýšľajú nad tým, čo v živote nestihli a už nestihnú, pravdepodobne ich zo spánku nebudí strach z nezvratného konca, neprosia o pomoc ani o lieky na bolesť, ich vek si rovnako ako vek kohokoľvek iného zaslúži úctu a citlivejší prístup než doposiaľ.

Problém, o ktorom sa v súvislosti so psami, s mačkami či ďalšími domácimi zvieratami hovorí čoraz častejšie, je demencia. Zá­kladný dôvod býva rovnaký ako u ľudí: „Zvyšujúca sa prevalencia demencie je spôsobená predĺžením života našich maznáčikov,“ uviedol Tom Duncan, vedec z centra výskumu mozgu na Sydneyskej univerzite. „Dnes máme skvelú veterinárnu starostlivosť, a tak sme schopní liečiť stavy, ktoré predtým mohli mať fatálny vplyv na život psa. Na druhej strane bojujeme s viacerými problémami, ktoré vysoký vek prináša.“

Pribúda tak psov, ktorí v pokročilejšom veku prestávajú spoznávať svojich majiteľov, trávia dlhý čas pozeraním do steny alebo sa každú chvíľu schovajú medzi kreslo a skriňu a zúfalo nariekajú… V súčasnosti sa psia demencia a jej štúdium stali významným nástrojom vo výskume podobných problémov u ľudí, pretože sú založené na rovnakom biologickom princípe. Na druhej strane, ubúdanie kognitívnych funkcií nemusí byť pri psoch (rovnako ako u ľudí) pravidlom, aj vo vysokom veku dokáže hociktorý pes prekvapiť svojím potenciálom. Často sa to deje pri zvieratách, ktorým sa majitelia veľa venujú, hrajú sa s nimi a snažia sa ich udržiavať nielen vo fyzickej, ale aj v mentálnej kondícii. Je to podobné ako u ľudí. Seniorom prospieva riešenie sudoku či osvojovanie nových zručností, zvieratám tréning premýšľania v intenciách im vlastných.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zuzana Daušová, riaditeľka Centra výcviku psov pre postihnutých Helppes, rozpráva napríklad o labradorskom retrieverovi Plaxovi, ktorý ešte ako trinásťročný „slúži“ svojej panej na vozíku a všetky neľahké povinnosti zvláda s rovnakou ľahkosťou ako zamlada.

„Je dokázané, že asistenčné a vodiace psy sa dožívajú pomerne vysokého veku. Okrem lásky a starostlivosti, ktorých sa im od majiteľov dostáva, patrí medzi dôvody dlhovekosti nesporne aj to, že tieto psy majú pri pracovných úkonoch stále vysokú stimuláciu na udržiavanie psychickej i fyzickej kondície, netrpia pocitom nepotrebnosti, nečinnosti, nezáujmom zo strany človeka. Samozrejmosťou u ľudí s postihnutím je to, že ako ich psí pomocník postupne starne, obmedzujú nároky na jeho činnosť, ale pre psa je dôležité, aby sa cítil potrebný. Z psychickej aj fyzickej stránky Plax vyzerá na päť-šesť rokov. Stále sa teší – najmä vďaka skvelej starostlivosti svojej paničky – výbornému zdraviu, je veľmi hravý a na svoj vek veľmi vitálny,“ vysvetlila Zuzana Daušová.

Nezdolnú vôľu psích seniorov v prípade, že cítia dostatočnú podporu a záujem, potvrdzuje aj Vendula Wolfová zo spoločnosti Psí seniori v núdzi: „Pekných príbehov so starými psami je veľa. Je úžasné vidieť, ako rozkvitajú, aký zmysel má naša pomoc. Vezmite si napríklad už naozaj starého Lorda, ktorý žil celý život na reťazi. Potom utiekol a zrazil ho vlak. Mal vážne poranenia hlavy, vďaka rýchlemu zásahu dobrých ľudí a veterinárov prežil. Z útulku sa dostal k nám, slepý, hluchý, domnievali sme sa, že je natoľko dementný, že už nebude schopný normálneho života. Na potrebu chodil iba vnútri, potom do toho stúpal, ležal, neustále chodil dookola, hádzal sa o steny. Našiel domov u dobrých ľudí, kde žije vnútri, ale má neustály prístup von. Je z neho veľký maznák, opatrovník svojho najmenšieho pána, jeho zmena je až neuveriteľná. Nebojte sa adopcie psieho seniora, vždy ide o tú najväčšiu záchranu a život s takým psom má aj veľa výhod.“

AUTOR: Judita Bednářová, týždenník kvĕty