8 dôvodov, pre ktoré bol život v stredoveku naozaj strašný

Mor, všade samý mor

V roku 1347 vypukol v Európe bubonický mor, známy ako čierna smrť. Takmer okamžite spôsobil obrovskú devastáciu populácie. Počas nasledujúceho desaťročia si vyžiadal životy miliónov ľud, pričom v priebehu niekoľkých rokov zahynula takmer polovica obyvateľov Európy. Čierna smrť bola nemilosrdným vrahom. Ľudia umierali z noci na ráno, mor nerozlišoval medzi bohatými a chudobnými. Vymreli mnohé rodiny, celé mestá takmer zmizli z máp. Mor úplne zmenil štruktúru európskej spoločnosti. Ľudia z choroby vinili pomstychtivého Boha, ktorý sa snažil potrestať svet za jeho hriechy. Pre moderný svet bolo náročné bojovať s pandémiou covidu-19, ale v porovnaní s morom to nebolo nič. V dôsledku moru totiž v priebehu niekoľkých rokov, v polovici 14. storočia, európska spoločnosť totálne upadla.

Život bez hygieny

Ak sa vám podarilo vyhnúť hladu a moru, stále existovalo množstvo vecí, ktoré vás mohli ohroziť na živote. Choroby ako tuberkulóza či malomocenstvo boli všade vôkol, s čím súvisela veľmi nízka úroveň hygieny. Vo mestách neexistoval kanalizačný systém a ľudia likvidovali exkrementy tak, že ich jednoducho vyhodili na ulicu. Nielenže všetko smrdelo, ale vytváralo to aj živnú pôdu pre smrteľné choroby. Kúpeľ nebol trendom a nižšie vrstvy obyvateľstva sa k nemu dostali len veľmi sporadicky. Navyše, ľudia žili v stiesnených priestoroch neraz spolu s hospodárskymi zvieratami, čo k hygiene vôbec neprispievalo. Prežiť detstvo do dospelosti bolo v stredoveku veľkou výzvou. Len asi tretina detí narodených v tej dobe dosiahla dospelosť. Pôrod bol mimoriadne nebezpečný, matky, deti alebo obaja z neho často nevyviazli živí. V tom čase bola v spoločnosti priemerná dĺžka života len okolo 35 rokov. Muži zvyčajne žili o niečo dlhšie ako ženy – a bohatí, samozrejme, často žili oveľa dlhšie ako chudobní.

Neúnavné vedenie vojny

Počas stredoveku sa takmer neustále bojovalo. Niektoré vojny boli krátke a násilné, zatiaľ čo iné, ako napríklad storočná vojna, trvali dlhšie, ako sa očakávalo. Keďže armádam chýbali moderné zbrane, často trvalo desaťročia, kým vojny definitívne skončili. Na vojnu musel nastúpiť každý, kto bol schopný bojovať. Najmä šľachtici strávili väčšinu svojho života vojenským výcvikom. Kedykoľvek vypukla vojna, bolo ich povinnosťou predviesť svoje schopnosti. Ak nechceli bojovať, museli zaplatiť kráľovi množstvo peňazí, aby sa jej vyhli. Mnohí králi využívali vo vojnách aj roľníkov, pretože pochopili, že dobre vycvičená a organizovaná roľnícka armáda je v boji veľmi užitočná. Na druhej strane sa však obávali, že ak budú roľníci príliš bojovo zruční, mohli by sa vzbúriť a pokúsiť sa ich zvrhnúť. Toto bolo ústredným napätím okolo vojenskej moci počas stredoveku.

Krutosť trestov za rôzne „zločiny“

Počas stredoveku čelili násilníci a zlodeji vážnym následkom. Stredovek bol plný krutých trestov. Tuláctvo alebo žobranie bolo vo väčšine európskych lokalít protizákonné. Roľníci sa nesmeli oženiť bez súhlasu svojho pána. Ženy trestali za prílišné klebetenie! V ranej časti stredoveku určovanie viny alebo neviny zahŕňalo brutálnu prax nazývanú súdny proces utrpením. Napríklad, ak ženu obvinili z čarodejníctva, zviazali ju a hodili do rieky. Keď prežila, znamenalo to, že je nevinná, čo vzhľadom na zviazanie prežila máloktorá. Nasledovali verejné popravy, bičovanie a bitie. Jedným z najstrašnejších zločinov, ktoré človek mohol spáchať, bola velezrada. Odsúdeného priviazali k drevenému kolu a odvliekli na popravisko, kde ho obesili, sťali alebo zaživa vypitvali a vnútornosti spálili pred jeho očami. Nakoniec mu oddelili hlavu od trupu a vystavili, aby pôsobila ako odstrašujúci príklad.

Druhú časť článku vám prinesieme vo štvrtok 15. júna 2023.