Žena zasvätila 25 rokov života podporovaniu manžela, ktorý sa venoval podnikaniu. Celý chod domácnosti ležal na jej pleciach, starala sa o dve dcéry a nemala zamestnanie. Pár sa zosobášil v júni 1995, obaja mali čosi po dvadsiatke a už o mesiac neskôr podpísali zmluvu, ktorou sa zaviazali, že ani jeden z nich si nebude robiť nárok na majetok toho druhého, ak ho získa počas manželstva. Pre manžela sa zmluva ukázala byť oveľa výhodnejšia.
On sa zameriaval na biznis, ona na rodinu. Nikdy nepotrebovali nájomnú pomoc, žena sa doma starala prakticky o všetko vrátane detí. Keď ale otec rodiny odmietol zaplatiť za vzdelanie svojej 16-ročnej dcéry, žena si povedala, že stačilo. V roku 2020 podala žiadosť o rozvod. Vďaka zmluve mal manžel nárok prakticky na všetok majetok s výnimkou polovice domu, ktorý mali v bezpodielovom vlastníctve.
Žena vedela, že jemu ostali olivovníkový háj, luxusné autá i ďalšie nehnuteľnosti, zatiaľ čo ona za 25 rokov práce nedostala prakticky nič. A tak v decembri 2020 podala žiadosť o kompenzáciu.
Ako sa ukázalo, súd zmýšľal podobne ako ona. Po dvoch rokoch naťahovačiek priznal žene náhradu vo výške 204-tisíc eur, ktoré jej manžel musí zaplatiť za 25 rokov práce v domácnosti. Sumu vyrátal na základe priemeru minimálnej mzdy za celé obdobie a sú v nej zahrnuté aj mesačné alimenty na deti vo výške tisíc eur. Manžel sa proti rozsudku odvolal, je však otázne, či s odvolaním uspeje.
