Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Dávno pred vznikom rýchlostných ciest a diaľníc Inkovia vytvorili sieť ciest známu ako Veľká inkská cesta. Qhapaq Ñan bol systém približne 40-tisíc kilometrov ciest, ktoré spájali všetky časti ríše. Vďaka nim mohli vládcovia kontrolovať a&nbsp;spravovať aj vzdialené časti ríše, cesta uľahčila prepravu tovaru a&nbsp;obchodovanie. Vďaka cestám dokázali Inkovia komunikovať z regiónu do regiónu aj uprostred hornatého terénu či inak nehostinných oblastiach. Aj dnes tak rozsiahlou sieťou ciest žasnú historici, archeológovia a stavební inžinieri. S nástrojmi, ktoré v tom čase Inkovia mali, a pracovnou silou, ktorú potrebovali na vybudovanie tisícov kilometrov otvorených ciest, dosiahli obrovský úspech. Na druhej strane, účinnosť cesty nepochybne pomohla ríši prosperovať.

Kultová stavba Inkov Machu Picchu leží vysoko v Andách. Postavili ju asi v 15. storočí ako kráľovské sídlo inkských vládcov. Dnes, samozrejme, už nevyzerá ako kedysi, ale svetové archeologické nálezisko navštívia tisícky návštevníkov každý rok. Na komplexe, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO fascinujú najmä inovácie týkajúce sa architektúry, inžinierstva a odvodnenia. V&nbsp;oblasti totiž spadne ročne v priemere 203 centimetrov zrážok. Nadmorská výška, strmé svahy a&nbsp;časté zosuvy pôdy tu výrazne komplikujú výstavbu aj odvodnenie. Ale Inkovia prišli na to, ako vodu bezpečne a dôsledne odviesť - a&nbsp;to niekoľko stoviek rokov predtým, ako to urobili stavební inžinieri v iných častiach sveta. Na tento účel postavili sériu kamenných stien, ktoré filtrujú vodu mimo stavby a&nbsp;horu a cez kanály ju odviedli niekoľko tisíc metrov nižšie do jazera. Jazierko umožňuje trvalý zber dažďovej vody a vďaka tomu mali Inkovia spoľahlivý a konzistentný zdroj sladkej vody.

Inkská ríša používala komplexný a efektívny spôsob zaznamenávania informácií a&nbsp;ich odosielania do vzdialených končín krajiny. Išlo o quipu - kód, ktorý sme v modernej dobe ešte celkom nerozlúštili. Boli to v podstate šnúry rôznych farieb s&nbsp;uzlami, ktoré usporiadané rôznym spôsobom a&nbsp;kombináciou farieb v špecifickom poradí dokázali sprostredkovať informácie príjemcovi správy. Viazané šnúry si Inkovia posielali na míle ďaleko a&nbsp;dokázali ju interpretovať podľa poradia uzlov. Inkovia tento spôsob komunikácie pravdepodobne vytvorili a&nbsp;využívali pre účely vládnej správy, účtovné a logistické požiadavky a&nbsp;asi slúžili aj ako bojové plány pre bojovníkov. Historici dodnes nedokázali dešifrovať, aké farby zodpovedali akým správam. Je teda pravdepodobné, že quipu zostane záhadou naveky.

Pretože Inkovia žili na vysokých horských plošinách, potrebovali vyriešiť produkciu potravín. Nemali ploché a úrodné pozemky ani prístup do džungle, lesov, oceánov, kde by mohli loviť zver a ryby. Museli pracovať s tým, čo mali k dispozícii: vysoké kopce, skalnaté a&nbsp;strmé útesy. A&nbsp;problém sa im podarilo vyriešiť vďaka inovácii: terasovým poliam. Inkovia neboli jediní ľudia v starovekom svete, ktorí využívali tento typ poľnohospodárstva. V ich regióne však boli priekopníkmi. Na vytvorenie stupňovitých plošín použili kamene, ktoré ukladali v kruhoch pozdĺž svahov. V podstate tak na kopcoch vytvorili roviny – malé a&nbsp;rozparcelované polia. Dôležité bolo, že terasy fungovali. Vďaka kultivácii náročného terénu dokázali Inkovia udržať svoju civilizáciu celé stáročia.

Inkovia boli vo svojej dobe majstrovskými kamenármi. Ako môžeme vidieť už na terasách, dokázali rezať kamene a umiestňovali ich do veľkých blokov, aby mohli rozvíjať poľnohospodárstvo. Pôsobivé detaily a neuveriteľná inžinierska práca potrebná na tesanie a starostlivé spojenie kameňov je zázrakom najmä preto, že Inkovia nemali moderné nástroje na presúvanie masívnych skál. Aj bez použitia moderných technológií však prišli na to, ako pomocou malty spojiť obrovské kamenné bloky. A&nbsp;mnohé z týchto štruktúr stoja dodnes. Vzhľadom na to, koľko času od ich vzniku uplynulo, je to veľký úspech. Miesta, ako sú múry Sacsayhuamán, nútia turistov žasnúť, ako starovekí ľudia manipulovali s masívnymi kameňmi vážiacimi stovky ton.

10 zázrakov z ríše Inkov: Nahliadnite do minulosti

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

10 zázrakov z ríše Inkov: Nahliadnite do minulosti

Radomír

Súvisiace články

Ako dobre poznáte značku Volkswagen? Otestujte sa v KVÍZE

Filmy podľa skutočných udalostí: Títo ľudia naozaj zmizli

Keď ľudia viedli vojny so zvieratami: Prečo to robili?

Zabudnuté automobilové skvosty 90. rokov: Spomínate si na ne?

Omylom mu zbúrali dom. Teraz chcú desiatky tisíc eur za búracie práce

Bizarné fakty o ušnom maze: Na čo všetko nám slúži?

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás