V noci 21. júla 356 pred Kristom sa stali v oblasti Stredozemia dve dôležité veci. V macedónskom meste Pella porodila manželka kráľa Filipa II. syna, ktorý písal dejiny. Do kníh vošiel ako Alexander Veľký, najväčší vojvodca staroveku.

Druhá udalosť bola o dosť menej prozaická: chlapík podpálil chrám. Nie však hocaký. Išlo o jeden z najväčších náboženských chrámov, aký kedy ľudia postavili, a nasledujúcich vyše dvetisíc rokov sa o ňom hovorilo ako jednom zo siedmich divov starovekého sveta. Išlo o Artemidin chrám v Efeze.

Efezos ležal len kúsok od dnešného mesta Selçuk v Turecku. Chrám, ktorý tu stál, bol zasvätený bohyni Artemis a zreje šlo o prvú podobnú budovu postavenú z mramoru. Na dĺžku merala vyše sto metrov a bola 50 metrov široká. Stĺpy, ktoré boli umiestnené po obvode pôdorysu, merali 13 metrov a každý z nich bol bohato zdobený.

V tú noc, keď sa v Macedónii oslavoval príchod dediča trónu, o 500 kilometrov ďalej sa bezvýznamný zlodej Hérostratos rozhodol zapísať do dejín. Skutočne, motívom, ktorý ho viedol k podpáleniu Artemidinho chrámu v Efeze, bol naozaj zápis do kníh o histórii. Jeho meno je dodnes synonymom pre človeka, ktorý spácha zločin len kvôli sláve.

V chráme sa nachádzalo množstvo dreva, aj samotná socha bohyne bola drevená. Niet divu, že oheň sa rýchlo rozhorel. Ráno už Efezania videli len 36 sčernetých mramorových stĺpov a stúpajúci dym.

Hérostrata rýchlo zadržali a na mučidlách priznal motív svojho činu. Úrady ho nielen popravili, ale vydali aj zákaz, aby ktokoľvek spomenul jeho meno. Išlo o nový trest ktorý sa stal známym ako damnatio memoriae, teda „zatratenie spomienky“. O tom, že bol neúspešný, však svedčí fakt, že podpaľačovo meno je dodnes známe.

Ruiny Artemidinho chrámu.
Ruiny Artemidinho chrámu.
Zdroj: Shutterstock

Mnohí historici však zákaz rešpektovali. Cicero a Plutarchos sa o dotyčnom vyjadrovali len ako o zločincovi, ale niektorí skorší autori predsa len spomenuli Hérostratovo meno. Jedným bol Theopompos (žil v rokoch 380 až 315 pred Kristom), ktorý podpaľača menovite spomenul v životopisnom diele o macedónskom kráľovi Filipovi II. O niekoľko storočí neskôr menoval Hérostrata aj historik Strabón.

Na spálenisku postavili Efezania ešte väčší chrám, ktorý v 3. storočí zničil východogermánsky kmeň Gótov. Časť trosiek sa potom využila ako stavebný materiál a dokonca aj niektoré stĺpy v chráme Hagia Sofia v Istanbule pochádzajú z tejto budovy.