Smartfóny, smart hodinky či notebooky sa pre nás stali neoddeliteľnou súčasťou životov. Výskumy ukázali, že mnohí ľudia bez nich nedokážu poriadne existovať. V dôsledku konzumnej kultúry však paradoxne mnohí ľudia nemajú problém sa s týmito zariadeniami rozlúčiť a kúpiť si novú verziu, aj keď ju práve nepotrebujú.
Vedci sa preto rozhodli zistiť, či by bolo možné vytvoriť si k týmto zariadeniam citový vzťah. Čo by človeka donútilo dvakrát si rozmyslieť, či si kúpi nov „gadget“? Inšpirovali sa Tamagočim, japonskou hračkou, ktorá bola najmä v 90. rokoch mimoriadne populárna po celom svete. Odborníci z Chicagskej univerzity vytvorili smart hodinky, ktoré poháňa živý organizmus.
Tamagoči bolo zariadenie v tvare vajca, ktoré umožnilo človeku starať sa o digitálne zvieratko. Mohol ho cvičiť, kŕmiť aj uspávať. Tvor mohol „zomrieť“, ak sa o neho dotyčný nestaral a výchova mohla začať odznovu. Dá sa kúpiť aj dnes a pre vedcov bol Tamagoči inšpiráciou. Digitálneho tvora však nahradil živý: slizovka.
Ide o jednobunkový organizmus, ktorý poháňa hodinky, ak ho človek udržiava nažive. Zariadenie monitoruje srdcový tep nositeľa. Slizovka žije na jednej strane zariadenia a človek ju kŕmi zmesou vody a ovsa. Ak žije, vytvorí sa elektrický okruh, vďaka ktorému smart hodinky fungujú. Inak slizovka upadne do nečinnosti a hodinky prestanú pracovať. Človek však na slizovku môže zabudnúť hoci aj na celé roky, dá sa prebrať k životu opätovným kŕmením. Vedci en chceli zistiť, či bude mať existencia živého organizmu vplyv na vzťah človeka k technológii.
Testovacia vzorka piatich používateľov ukázala, že ľudia boli k zariadeniu skutočne citlivejší. Všetci dokonca vyjadrili ľútosť, keď slizovka „zomrela“. Možno aj takto bude vyzerať budúcnosť. Budúcnosť technológií, v ktorých budú zabudované živé organizmy v rámci obmedzenia konzumného spôsobu života.
