Možnosť voľby
Táto problematika zaujala Nórskeho komika a dokumentaristu Heralda Eiau, ktorý sa na ňu opýtal odborníkov v jednom so svojich dokumentov. Camilla Schreinerová z Univerzity v Osle uskutočnila prieskum v dvadsiatich krajinách, aby zistila, o aké zamestnania sa zaujímajú dievčatá v rôznych končinách sveta. Vysvitlo, že tam, kde neboli príležitosti až také vyrovnané, sa o technické predmety zaujímali viac ako napríklad dievčatá v Nórsku. Vyspelosť či modernosť krajiny teda v tomto smere nepredurčovali na to, že muži a ženy budú mať rovnaké záujmy. Podobne je to aj v zamestnaní. Vďaka možnosti voľby si veľa žien vyberie technické zameranie, väčšina však aj naďalej ostáva verná oblastiam, ktoré sú pre ne typické. Isté pracovné pozície tak zrejme navždy ostanú typicky ženské a typicky mužské.

Profesor psychológie z California State University Richard Lippa v spolupráci s BBC viedol prostredníctvom internetu podobne zameraný výskum. Z päťdesiatich troch krajín z celého sveta zozbierali viac ako dvestotisíc odpovedí na otázku, aké zamestnanie by robili muži a ženy najradšej. Podľa výsledkov možno respondentov rozdeliť do dvoch skupín. Ženy sa vo všeobecnosti pri výbere povolania viac orientujú na ľudí a muži na veci, a to bez ohľadu na to, v akej krajine a kultúre vyrastajú.

Chlapci a autíčka
To, ako sa pozeráme na mužov a na ženy a čo od nich očakávame, má na celom svete predsa len spoločné znaky a do veľkej miery môže ovplyvniť výchovu detí a to, pre čo sa budú v dospelosti rozhodovať. Pri skúmaní biologickej podstaty našich preferencií pomáhajú výskumy na veľmi malých deťoch, ktoré ešte nie sú do veľkej miery zaťažené rôznymi rodovými stereotypmi.

Profesor Trond Diseth z detskej psychiatrie urobil jednoduchý test na deťoch. Na podložku im dal štyri hračky typické pre dievčatká, štyri chlapčenské a dve neutrálne a sledoval, čo si vyberú deväťmesačné dojčatá. Podľa tohto testu si deti už v tomto útlom veku vyberajú hračky podľa pohlavia. Preto sa profesor Diseth domnieva, že našu náklonnosť k takzvaným ženským a mužským veciam podmieňujú hlavne biologické, vrodené faktory a spoločnosť to dokáže ovplyvniť len do malej miery.

Dievčatká a tváre
Iný profesor psychiatrie, Brit Simon Baron-Cohen známy výskumami v oblasti autizmu, išiel s vekom detí ešte nižšie a skúmal novorodencov vo veku jedného dňa. Týmto novorodencom postupne ukazoval tvár alebo nejaký mechanický predmet. Už jednodňoví chlapci sa dlhšie pozerali na mechanické objekty a tváričky boli lákavejšie pre dievčatká. Profesor to pripisuje hlavne hladinám testosterónu v maternici predtým, ako sa dieťa narodí, čo dokonca ovplyvňuje aj preferencie u dievčat.

Tento hormón by mal mať vplyv na to, ako sa nám to v hlave usporiada ešte predtým, ako sa narodíme. Podľa psychologičky Anne Campbellovej za to môže formovanie chlapčenského a dievčenského mozgu počas evolúcie. Mozog sa počas tisícročí prispôsoboval na to, aby ženy lepšie zvládali úlohy, ktoré sú pre ne špecifické, ako napríklad materstvo. Rozdelenie vnímania na mužské a ženské je, samozrejme, veľmi hrubé a individuálne rozdiely môžu byť obrovské. Napriek všetkému sa akási mentálna orientácia mužov a žien zrejme nikdy nezmení.