Výsledky štúdie, ktorú viedli poprední psychológovia, varujú, že niektorí slabší jedinci môžu podľahnúť „digitálnej amnézii“, uveriť vlastnej verzii udalostí a zabudnúť, čo sa skutočne stalo. Ak sú denne na sieťach, ako je Facebook a Twitter, môžu si „prepísať“ spomienky. Takmer polovica respondentov cíti paranoju, smútok a hanbu ako výsledok toho, že nie sú schopní žiť podľa online obrazu, ktorý o sebe vytvorili.

Náš zvyk predvádzania sa na sociálnych sieťach vedie k nebezpečnému narušeniu osobnej identity. Podľa doktora Richarda Sherryho, klinického psychológa a zakladajúceho člena Spoločnosti pre neuropsychoanalýzu, je naša potreba dokumentovať a zdieľať svoje životy súčasťou našej povahy, a je prospešná, ale spoločnosť musí lepšie pochopiť silu a nevýhody sociálnych médií. Nedávne štúdie ukazujú, že pamäť je skutočne modifikovaná a menej presná, ak je ovplyvnená sociálnymi sieťami.

Na sieťach sa prikrášľujeme. Keď sa to začne diať, prebudia sa v nás pocity viny a nechuť voči sebe samému. Tieto fakty môžu vytvárať psychické problémy, vrátane úzkosti. To dokáže zhoršiť niektoré osobnostné rysy, ktoré sa môžu stať nežiaducimi, ak nie priamo deštruktívnymi.

Štúdie zistili, že až 70 percent  užívateľov sietí prikrášľuje, preháňa alebo priamo klame, keď dokumentuje udalosti na sociálnych médiách. Prizná to však len jeden z desiatich. Najmladší sú najviac ohrození, je to asi 16 percent 18-24-ročných užívateľov sietí. Najčastejšie ľudia klamú o tom, čo robia v danej dobe, ako napríklad predstierajú, že v čase, keď boli doma sami, existovali vo vzťahu, niečo oslavovali alebo dosiahli úspech vo svojej kariére.