MENU
Menu
Múmia kráľovnej Hatšepsut

Techmag Vypočujte si históriu: Zrekonštruovali rev dinosaura aj hlas egyptskej múmie

História nám poskytuje veľa dôvodov na zamyslenie. Môžeme pozerať na zrúcaniny dávnych civilizácií, premýšľať o kostiach mŕtvych, ale nemôžeme počuť zvuky minulosti. Prostredníctvom skenovania, anatomických štúdií, CT techniky alebo 3D tlače sa však pred nami začína odkrývať aj táto časť dejín.

Ako znela starogrécka hudba
O hudbe starovekého Grécka si môžeme veľa prečítať, ale až donedávna nebolo nemožné zachytiť jej skutočný zvuk. Napriek množstvu písomných informácií zostával zmysel a zvuk starej gréckej hudby tajomstvom. Existujú síce notové zápisy hudby, vďaka ktorým by sme ju mohli interpretovať, no sú to skôr vzácne útržky. Zvuky, ktoré vedci dokázali zrekonštruovať zneli často nevábne a zvláštne, a tak mnohí považovali hudbu antického Grécka za navždy stratené umenie. Viac svetla do záhady vniesol vedec Armand D'Angour z Oxfordskej univerzity.

Analyzoval papyrus s časťou zborového spevu z hry Orestes od Euripida, ktorý objavili v roku 1892. Analýza ukázala, že obsahovala najmä štvrťtónové intervaly. V hudbe prevažovali zvuky lýry spolu s populárnym aulos, čo boli dve rákosovej píšťaly, na ktorých súčasne hral jediný hudobník. Po troch rokoch úsilia, v roku 2016, Dr. D'Angour hudbu na papyruse zrekonštruoval. A o neskôr vedec skladbu Orestes Aulos dirigoval pred veľkým zborom Oxfordskej univerzity.

Hlas kňaza Nesyamuna
Znie to neuveriteľne, ale v januári 2020 vedci dokázali obnoviť tritisíc rokov starý hlas egyptského kňaza menom Nesyamun z Karnaku. Keď Neseyamun zomrel, mal jedno želanie. Prial si, aby jeho hlas znel vo večnosti. A moderná veda mu jeho želanie po vyše tritisíc rokoch čiastočne splnila. Britskí výskumníci podľa mumufikovaného tela vytlačili trojrozmernú podobu Nesyamunových úst a hrdla a spojili ju s elektronickým hrtanom, aby vytvorili zvuk jeho hlasu.

Našťastie, vokálny trakt múmie sa dobre zachoval, krk naskenovali prostredníctvom CT a repliku hlasového aparátu vytlačili na 3D tlačiarni. Následne ju pripojili k reproduktoru prepojenému s počítačom, ktorý prehral hlas kňaza. Vedci zatiaľ dokázali vytvoriť len zopár krátkych slov, ale Dr. Howard predpokladá, že v budúcnosti vyprodukujú celé vety v mumifikovanom kňazovom hlase.

Akustika Stonehenge
Zaujímalo by vás, aká bola akustika v slávnom Stonehenge? Štúdia odhalila, že jednotlivé obelisky mohli osadiť so zreteľom na akustiku, podobne ako v gréckych či rímskych divadlách. Výskumný tím študoval štyri roky akustické vlastnosti tohto historického miesta v snahe rozlúštiť záhadu, prečo vznikol. V roku 2019 Dr. Trevor Cox z Univerzity v Salforde vytvoril vernú repliku Stonehenge v mierke 1:12 so všetkými kameňmi, ktoré pôvodne obsahoval. Išlo o podrobné laserové skeny a repliku postavil v akustickej výskumnej komore na základe syntézy vlnového poľa, tzv. wave field synthesis.

Systém umožňuje presne a realisticky napodobniť ako zneli zvuky v Stonehenge v dávnej minulosti. Vedci zistili, že miesto mohlo slúžiť ako centrum hudby, pričom balvany plnili úlohu bubnov a gongov. Pri testoch akustických vlastností kameňov znel výsledný zvuk na vzdialenosť jedného kilometra. Vedci dokonca zistili, že kamene nesú početné stopy po dávnych úderoch. Znamená to, že ľudia o ich akustických vlastnostiach vedeli a využívali ich na komunikáciu na diaľku, podobne ako si africkí domorodci odovzdávajú správy bubnovaním.

Hlas ľadového muža
V roku 2016 vedci vďaka CT skenovaniu zrekonštruovali hlas 46-ročného muža z doby medenej, známeho pod menom Ötzi. Jeho telo našli v horách južného Tirolska v roku 1991. Tím vedcov zrekonštruoval Ötziho hlasové ústrojenstvo, hrdlo a ústa. Viacerými meraniami určili dĺžku hlasiviek a hrtana, čo im umožnilo vytvoriť pomerne presný hlas múmie.

Napriek tomu, že sa nezachovali všetky mäkké tkanivá vokálneho traktu a nie je známe napätie jeho hlasiviek, vedci použili softvér a matematické modely na opätovné vytvorenie hlasu. Stanovili pomerne presnú aproximáciu Ötziho hlasu, ktorú si môžete vypočuť na internete.

„Rev“ T-Rexa
Vedcov desaťročia zaujímalo, aký silný rev dokázali produkovať dinosaury. Zamerali sa na Tyranosaura rexa, pričom vychádzali zo snímok skameneného mozgového puzdra, ktoré im poskytlo informácie o sluchu. Zistili, že T-rex mal veľmi citlivý sluch, ktorý dokázal zachytiť nízke frekvencie zvuku. Vynikajúci sluch dinosaurom umožňoval komunikovať medzi sebou na veľké vzdialenosti. Ide o takú nízku zvukovú frekvenciu, ktorú by nepočul ani dnešný človek.

Keďže dinosaury sú predchodcami dnešných vtákov, najšokujúcejším objavom bolo, že T-rex nereval ako niekoľkotonový mäsožravec, ale v skutočnosti húkal ako holub. Jeho zvukové prejavy, ktoré poznáme z hollywoodskych filmov teda nezodpovedajú skutočnosti. Rev T-rexa nebol silný, ani prenikavý.