Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<h3>Lepiaca páska</h3>
<p>Všetci doma máme v zásuvke lepiacu pásku, ale napadlo vám niekedy, kto a prečo ju vynašiel? Páska pôvodne vôbec nebola určená pre kancelárie ani domácnosti na opravu vecí, ale vznikla na objednávku armády. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do dební, tie zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý stačilo potiahnuť a tak debnu otvoriť. Vynálezkyňou bola Vesta Stoudtová, ktorá pracovala v továrni na muníciu a balila puškové granáty. Uvedomovala si nedokonalosť balenia, a preto prišla za nadriadenými s návrhom na zlepšenie. Napadlo jej, že namiesto papiera treba použiť textilnú sieťku a namiesto vosku polyetylén. V priebehu niekoľkých týždňov nápad prevzala firma Johnson &amp; Johnson, ktorá okamžite začala vyrábať lepiacu pásku pre vojenské účely. Od roku 1942 je páska dodnes „prvou pomocou“ rýchlej opravy či improvizovaného obväzu.</p>
<h3>Mikrovlnka</h3>

<p>Možno práve teraz si niekto v práci alebo doma za pár sekúnd ohrieva obed alebo čaj. A to všetko vďaka mikrovlnke, ktorej objav bol dielom náhody v roku 1945. Percy Spencer, zamestnanec americkej firmy Raytheon Company, testoval v laboratóriu magnetróny, čiže trubice, v ktorých vzniká mikrovlnné žiarenie. Test slúžil na vylepšenie radarov, ktoré firma vyrábala pre britské vojenské letectvo. Lenže pri teste zistil, že sa mu vo vrecku roztopila arašidová tyčinka. Žeby to spôsobilo teplo zo šíriacich sa vĺn? Ak áno, nedalo by sa využiť na varenie jedla? Hĺbavý Spencer svoju teóriu otestoval na kôpke kukuričných guličiek a za hlasného pukania skákal po podlahe laboratória prvý mikrovlnný popcorn na svete. Na druhý deň použil vajíčko a keď po niekoľkých sekundách uvarené vystreklo šokovanému technikovi do tváre, vedel, že objavil niečo nevídané. Prvé mikrovlnky sa dostali do predaja v roku 1955, pričom jedna stála viac ako 1 200 dolárov (približne 12-tisíc eur v roku 2021). Dnes je mikrovlnná rúra nevyhnutnou výbavou takmer každej domácnosti.</p>
<h3>Konzervované potraviny</h3>

<p>V súčasnosti existuje množstvo potravín v plechovkovej forme. Kukurica, tuniak, šunka, hrášok, rôzne druhy ovocia, to všetko nájdete v konzervách. Moderná metóda konzervácie pomáha nasýtiť milióny ľudí po celom svete. A pritom všetko vzniklo z nevyhnutnosti nasýtiť vojakov počas dlhých anabáz. Jedlo sa po čase skazilo, čo vojakom často spôsobovalo zažívacie ťažkosti. Velenie francúzskej armády preto požiadalo francúzsku vládu o nájdenie spôsobu ako dlhodobo uchovávať potraviny, pretože viac vojakov zomieralo po konzumácii skazeného jedla ako v boji. A tak na prelome 18. a 19. storočia francúzsky kuchár a cukrár Nicolas Appert ako prvý na svete vyvinul metódu konzervovania potravín formou uskladnenia v hermeticky uzatvorenej sklenenej nádobe a tepelnej sterilizácie. Konzervované potraviny čoskoro prenikli na „civilný“ trh a ukázali sa ako účinný hygienický spôsob skladovania potravín na dlhé časové obdobie.</p>
<h3>Sáčkový šalát</h3>

<p>Ďalšou vojenskou technológiou, ktorá sa etablovala do každodenného života, je vreckovaný šalát. Nemec Karl Busch vynašiel počas druhej svetovej vojny prvý vákuový zvárací stroj s úmyslom uchovať jedlo pre rodiny vojakov a vojakov smerujúcich na front. V 50. rokoch 20. storočia pomohla táto špičková vákuová technológia ukončiť potrebu obrovského množstva ľadu na uchovanie prepravovanej zeleniny. Metóda účinnejšie chladila a konzervovala listovú zeleninu, najmä odstránením vzduchu a spomalením kazenia. To umožnilo prepravu čerstvého šalátu a inej zeleniny na veľké vzdialenosti od farmy. V roku 1963 technológia prenikla aj k bežným ľuďom, pričom v roku 1984 vznikol prvý moderný domáci vákuový prístroj. Bez vákuovej technológie z druhej svetovej vojny by šaláty z reštaurácií rýchleho občerstvenia stáli celý majetok.</p>
<h3>Virtuálna realita</h3>

<p>Nespočetné množstvo hier a multimediálnych zážitkov umožňuje spotrebiteľom doslova stratiť sa vo virtuálnom svete, pričom všetky interaktívne programy majú pôvod vo vojenských výcvikových systémoch, ktoré prvýkrát použili v 80. rokoch. Všetko začalo konštrukciou pokročilých simulátorov leteckého výcviku, cez moderné simulované bojové prostredia, vozidlové trenažéry, cvičiská na budovanie tímu a terapiu duševného zdravia. Vojenská virtuálna realita vznikla na podporu výcviku armádneho personálu a nebola určená pre civilov. Avšak svojou atraktivitou a variabilitou rýchlo pohltila aj bežného užívateľa a pre mnohých sa stala doslova náhradou reálneho sveta.</p>

Vynálezy, za ktoré môžeme vďačiť vojne: Používate ich denne

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Vynálezy, za ktoré môžeme vďačiť vojne: Používate ich denne

Radomír

Súvisiace články

Zvláštne zvuky v aute? Odhaľte ich pôvod a ušetrite

FOTO Koľko prejdú za deň? Pohyb zvierat vás prekvapí

FOTO Prieskumný šarkan: Bizarný vynález, ktorý sa vo vojne príliš neuplatnil

Poznáte slnečnú sústavu? KVÍZ odhalí, čo o nej viete

Slovenskí vynálezcovia: Viete, čím obohatili svet? (KVÍZ)

Ľudia najčastejšie popletú tieto názvy automobilových značiek

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás